0850 166 266
info@poisti.to
Aktualita:
Prečo vám poisťovňa nechce preplatiť čelné sklo, ktoré rozbil kameň iného auta. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku
Dnes je: 19.02.2020
Meniny má : Vlasta
pay pay pay pay
Novinky
13.01.2014

Prečo vám poisťovňa nechce preplatiť čelné sklo, ktoré rozbil kameň iného auta. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku

13.11.2013

Čo dostanete k povinnej poistke auta zadarmo. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku

04.11.2013

Z povinnej poistky majú poisťovne platiť aj stratu blízkeho pri nehode. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku

07.10.2013

Poisťovne nie vždy preplatia celú haváriu. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

04.10.2013

Lovci nehôd pýtajú peniaze za to, čo už má motorista v poistke. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

30.09.2013

Spotrebné úvery Slováci najčastejšie investujú do bývania či kúpy auta. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku

13.08.2013

Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

07.08.2013

Poisťovne musia preplatiť aj rozbité sklá áut. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

21.06.2013

Poisťovne najčastejšie preplácajú havárie. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

17.06.2013

Bojíte sa vody? Hľadajte bločky a foťte. Viac sa dočítate v súvisiacom článku

11.06.2013

Od januára môžu poistky zarobiť menej. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

08.03.2013

Životné poistenie ONA a ON rozumie rozdielom medzi ženami a mužmi. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

11.04.2012

Väčšina ľudí jazdí bez havarijnej poistky.Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

11.04.2012

Komu sa oplatí havarijná poistka.Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku

07.11.2011

Rast cien povinného poistenia neprichádza. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

08.08.2011

Na čo si dať pozor pri poistení bývania. Viac informácií v súvisiacom článku.

25.07.2011

Slováci sa proti povodniam poisťujú nedostatočne. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

10.06.2011

Úver, či leasing auta? Čo sa oplatí viac, sa dočítate v súvisiacom článku.

27.05.2011

Na nehody v práci existuje poistka. Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku

16.05.2011

PZP bude slovenským vodičom od januára 2012 kryť chrbát viac ako doteraz.Viac informácií sa dočítate v súvisiacom článku.

06.04.2009

Ponuku všetkých poisťovní, najlepšie sadzby, okamžitú platnosť Vašej novej zmluvy ako aj mnoho ďalších zaujímavých informácií nájdete na portáli www.poisti.to



Aktuality

Pre?o vm pois?ov?a nechce preplati? ?eln sklo, k

13.01.2014: Nemohli ste za to, ale in auto vm malm kamienkom, ktor odsko?il spod kolies, pokodilo ?eln sklo. Ide o tiscky prpadov ro?ne. V drvivej v?ine sa odkodnenia od pois?ovne vodi?i nedo?kaj. Rieenie me prinies? a novelizcia celho zkona o povinnom zmluvnom poisten Rozbilo vm okoloidce auto ?eln sklo a iadate pois?ov?u o preplatenie kody? Zrejme v pois?ovniach nepochodte. Ni? na tom nezmenilo ani stanovisko Nrodnej banky Slovenska (NBS), ktor v lete pois?ovniam odpor?ala, aby klientom z ich povinnej zmluvnej poistky kodu preplatila. Pokia? m vodi? uzatvoren povinn zmluvn poistenie zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla, je pois?ovate? povinn takto kodu za?ho nahradi?, tvrd NBS. Pois?ovne stanovisko nepretavili do reality a aj po rokoch ich praktiky pokra?uj ?alej, ?astnej s len t, ktor maj uzatvoren havarijn poistenie ?i samostatn poistenie ?elnho skla, z ktorch je koda preplaten. Samozrejme, ?asto s nutnos?ou zaplatenia povinnej minimlnej spolu?asti. Ostatn musia vmenu skla a mont za stovky eur utiahnu? komplet z vlastnho vrecka. Zska? dkaz je takmer nemon Nzor vodi?ov na postoj bnk, ktor sa zdrhaj preplca? opravu skiel z PZP, nie je ?ak vytui?. No ?m vlastne argumentuj (alebo pod?a vodi?ov vyhovraj sa) pois?ovne? Prklad: Z balkna obyvate?a panelku padne ?repnk a rozbije strechu auta na ulici. Ne?astn vodi? zazvon u majite?a prslunho bytu a bude iada? nhradu kody. Majite? ?repnka zrejme nevyplat vodi?ovi sumu za opravu auta hne? na ruku, ale bude iada? dkaz (v tomto prpade ?repnk na streche pokodenho auta a hlinu na kapote auta). Tento dkazov materil poaduj pois?ovne aj od vodi?ov. V prpade letiaceho kamienka, ktor pokodilo ?eln sklo, to, samozrejme, nie je tak jednoduch. Situcia mohla vznikn? naprklad v zime, ke? cestri neetria trkom. Na autami preplnenej ceste je u len identifikcia vinnka takmer nemon. V zvislosti od miery pokodenia me vodi? by? aj v takom oku, e m vbec problm sstredi? sa na cestu a jednoducho nie je v jeho silch pozna?i? si poznvaciu zna?ku auta. Respektve, pokodenie sa prejav a neskr, ke? mal puklina roztrhne cel sklo. Pois?ovne, ktor nechc preplca? tento typ kody, sa odvolvaj na dodriavanie zkonov. Konkrtne pri ur?ovan zodpovednosti vstupuj do hry dva: Ob?iansky zkonnk a zkon o PZP. Ob?iansky zkonnk definuje takzvan objektvnu zodpovednos?. T znamen, e svojej zodpovednosti za kodu na druhom aute sa neme vodi? zbavi?, ak bola koda spsoben okolnos?ami, ktor maj pvod v prevdzke vozidla. kodu pokoden sklo - by pod?a tohto vklady mala teda preplati? pokodenmu pois?ov?a vinnka. Pois?ovne s tmto vkladom neshlasia a dria sa svojho hesla: Stanovisko NBS nem zsadn vplyv na nae postupy. Neexistuje principilny rozpor medzi tmto stanoviskom a spsobom, ako pristupujeme k likvidcii predmetnho typu kodovch udalost, vrav pre TREND.sk hovorky?a ?SOB pois?ovne Zuzana Eliov. Pois?ov?a pod?a slov hovorkyne vyhovela len 15 a 20 percentm iadost klientov, ?o je tandardn ?slo pre cel trh. Pois?ovne preetruj nielen vinnka, ale aj pokodenho Ako si dovolia zvyok zamietnu?? Pois?ovne narbaj pri svojej argumentcii so zkonom o PZP. Tvrdia, e v prpade plnenia z PZP sa mus hodnoverne preukza? zodpovednos? konkrtneho a nie fiktvneho prevdzkovate?a, z ktorho poistky sa bude koda na ?elnom skle hradi?. M sa tak preds? poistnm podvodom tm, e obe strany bud jednozna?ne identifikovan. Problm je, e monos? identifikova? vinnka je pri pokoden skla po?as jazdy autom takmer nulov. Aj v prpade, e pokoden vodi? zastav vinnka, je prakticky len na vinnkovi, ?i si uzn svoju chybu a obe strany spu zpisnicu a prpad nahlsia. Po naich cestch beh asi 120-tisc ut, ktor nemaj zaplaten poistku na PZP. Myslte si, e ich nahovorte, aby ste podpsali protokol? Pois?ov?a kodu sce me zaplati?, ale nklady (regres) bude iada? priamo od vodi?a, ktor kodu spsobil, vrav pre TREND fka Slovenskej asocicie pois?ovn Jozefna kov. Ak by aj nastala tto situcia, e vodi?i sa dohodn a spu protokol, pois?ov?a by stle ete nebola spokojn. Skma? by za?ala nielen pochybenie vinnka, ale aj pokodenho. ?o to znamen? V slade so sdnou praxou sa posudzuj nielen objektvne, ale aj subjektvne okolnosti vzniku kody u oboch vodi?ov. Na strane pokodenho motorovho vozidla si pois?ov?a dva pozor, ?i jeho vodi? dodral pravidl cestnej premvky ako rchlos?, prispsobenie spsobu jazdy vzh?adom na stav vozovky ?i dodranie vzdialenosti medzi autami. Ak nie, dochdza ku krteniu poistnej sumy. Naprklad preto, e pokoden nedodral dostato?n vzdialenos? od auta pred sebou, hoci vodi? vedel (mal pod?a pois?ovne vedie?), e pod?a povahy stavu cesty me djs? k odskakovaniu kame?ov. A v lepom prpade me rta? s tm, e pois?ov?a mu preplat aspo? ?as? opravy. I. Fekete definoval aj zloitej prklad: Ak kame? odrazen od motorovho vozidla A rozbije sklo na auto B a to vojde do protismeru vodi?ovi s autom C, s ktorm sa zraz, je ?as? na spsoben kody nielen pri aute B a C, ale aj na strane vodi?a A. Pois?ov?a potom rozdel mieru ?asti aute A na 90 percent a autu B na 10 percent. Vodi? C by nemal ma? iadnu ?as? na vzniku kody. Vinnk, hoci od jeho kolesa kame? odsko?il, sa me takzvane vyvini?. Pois?ovne tvrdia, e NBS svojm rozhodnutm neumo?uje vodi?ovi, ktor mal rozbi? ?eln sklo, obhji? sa, ale automaticky ho stavia do pozcie vinnka aj v prpade, e kode nemohol zabrni? ani pri vynaloen vetkho silia. Kedysi tandard, dnes snaha o zmenu Ete pred nieko?kmi rokmi sa na preplatenie opravy ?elnho skla dalo relatvne spo?ahn?. Zlat ?asy pre spotrebite?ov platili do roku 2002. Dovtedy sa automaticky hradili vetky kody na ?elnch sklch, pretoe vetci poistenci boli klientmi jednej monopolnej intitcie Slovenskej pois?ovne. V mnohch prpadoch sa v tom ?ase neskmalo ani to, ?i nejde o poistn podvod. Stvalo sa, ke? sa k pokodeniu auta priznal sused alebo kolega, len aby sa formlne dokzala nie?ia chyba. Do problematiky odkodnenia ?elnch skiel sa po nezhodch NBS s pois?ov?ami vmontovalo aktulne aj ministerstvo financi. Vytvorila sa pracovn skupina, ktor m uvaova? nad prpadnou zmenou zkona o PZP tak, aby sa problmy s likvidciou ?elnch skiel definitvne vyrieili. Do vahy prichdzaj viacer varianty legislatvnych zmien, ktor s znme aj v Eurpe. Ide naprklad o vyl?enie ?elnch skiel z poistnho krytia alebo zavedenie spolo?nho systmu povinnho bonusu a malusu. Kedy by mohlo djs? k novele zkona, zatia? nie je znme. Pois?ovne sa u teraz obvaj, e ak by sa v legislatve presadil nzor NBS, a teda e pri ?elnch sklch maj by? pois?ovne stretovejie pri preplcan kody, me nasta? tlak verejnosti aj na vo?nejie podmienky pri dokazovan inch kd vzniknutch v dsledku podobnch situci. Naprklad ak vodi?a zni? auto nrazom do stromu tvrdiac, e k tomu dolo v dsledku osvetlenia inm vozidlom ?i dokonca slnkom. Ako sa brni?? Len sdmi V prpade, ak sa obaja vodi?i dohodli, e k kodovej udalosti dolo a pois?ov?a napriek tomu odmietla kodu preplati?, m pokoden zatia? dve monosti. Obrti? sa na NBS alebo sa s pois?ov?ou sdi?. NBS je pritom len predprpravou na sdny spor. V prpade, e pois?ov?a nepristpi v uvedenom prpade k poistnmu plneniu, me sa pokoden obrti? na NBS so svojm podanm. NBS podanie preetr a zale pokodenmu stanovisko v jeho veci, ktor me poui? na sde, vrav pre TREND.sk hovorky?a centrlnej banky Jana Kov?ov. Na sdne spory sa pois?ovne s?asti spoliehaj, pretoe len zlomok ?ud na ne m ?as, peniaze a energiu. A stanovisko NBS nie je zvzn, sd k nemu me prihliadnu? v zmysle zsady vo?nho hodnotenia dkazov. Skl praskaj ?oraz viac Pois?ovne sa zdrhaj preplca? kody skiel, samozrejme, aj preto, e, ak by shlasili, prejavilo by sa to na ich nkladoch. Po?et takchto kd sa od roku 2002 medziro?ne zvyuje zhruba o p? a 10 percent. V roku 2010 kody na ?elnom skle predstavovali v niektorch mench pois?ovniach dokonca viac ne polovicu nahlasovanch poistnch udalost z PZP, povedal pred ?asom pre Poistn rozh?ady f Slovenskej kancelrie pois?ovate?ov Imrich Fekete. Jedna z najv?ch pois?ovn na naom poistnom trhu mala v roku 2010 hlsench 6 350 kd na ?elnch sklch. spen prpady, ke? pois?ov?a musela plati? V minulosti prebehlo nieko?ko sdnych sporov o nhradu kody za pokoden ?eln sklo. Okresn sd v Michalovciach v jni naprklad vyhovel vodi?ovi, ktor sa sdil s pois?ov?ou Kooperativa. Cesta v dedine Trhovite sa vtedy opravovala a auto pre nm mu rozbilo vymrtenm kame?a ?eln sklo. Jeho vmena a mont stla vye 800 eur. S vinnkom na aute Hyundai sa dohodli a kodu ohlsili. Km pois?ov?a vinnka Komunlna pois?ov?a ?as? nkladov uhradila (lo o 512 eur), Kooperativa z dvodu spolu?asti pokodenho na spsobenej kode zvyok odmietla preplati?. Sd rozhodol, e Kooperativa nemala kvalifikovan prvny dvod na odmietnutie poskytnutia tohto poistnho plnenia a ani po?as sdneho konania nevyprodukovala iaden dkaz, ktor by toto jej stanovisko preukzal. V tom istom mesiaci uspel na Okresnom sde v Tren?ne aj vodi?, ktor viedol sdny spor Wstenrot pois?ov?ou. koda za vmenu ?elnho skla bola vy?slen na vye 900 eur a aj v tomto prpade sa vinnk s pokodenm dohodli na nahlsen poistnej udalosti, ?o je prv zklad spechu pri prpadnom sdnom spore. spenos? tchto prpadov mohla by? ojedinel, pretoe prax pod?a pois?ovn potvrdzuje, e v 95 percentch prpadov kd na ?elnom skle nie je mon jednozna?ne preukza?, e kame? odletel od konkrtneho motorovho vozidla. Zdroj: www.etrend.sk

?o dostanete k povinnej poistke auta zadarmo

11.11.2014: Pois?ovne nkaj k povinnmu zmluvnmu poisteniu asisten?n sluby. Allianz Slovensk pois?ov?a: Asisten?n sluby s ur?en pre dvojstopov vozidl s najv?ou prpustnou celkovou hmotnos?ou do 3,5 tony. Sluby mono vyuva? v Slovenskej republike a v ?eskej republike, ako aj v ostatnch krajinch Eurpy vrtane eurpskej ?asti Ruska a eurpskej ?asti Turecka, s vnimkou Moldavska a Bieloruska. Ak nastan v jednom poistnom obdob rzne kody, je mon zruky asisten?nej sluby pre vozidl vyui? opakovane. V rmci asisten?nch sluieb sa poskytuje: prchod cestnej sluby, oprava vozidla na mieste a od?ah vozidla, ak dolo k poruche alebo vozidlo je po nehode nepojazdn, vyslobodenie vozidla, ubytovanie v ndzi po nehode, poruche alebo odcudzen vozidla, nvrat do miesta bydliska po nehode, poruche alebo odcudzen vozidla, zabezpe?enie nhradnho vozidla po nehode, poruche alebo odcudzen vozidla, uschovanie nepojazdnho vozidla.Klienti Allianz SP mu vyui? t vhodu, e v prpade sbenho povinnho zmluvnho poistenia a havarijnho poistenia sa limity asisten?nch sluieb z oboch poisten s?taj. Kooperativa: Pri poisten Partner maj klienti k dispozcii tieto asisten?n sluby: V prpade havrie pois?ov?a zabezpe? na Slovensku opravu auta na mieste, od?ah do najbliieho servisu (max. 100 km), schovu vozidla po?as siedmich dn a zorganizuje od?ah do miesta bydliska. Ak oprava trv dlhie ako osem hodn, pois?ov?a uhrad ubytovanie v hoteli na jednu noc (max. 66,38 eura) alebo taxi (99,58 eura) alebo nhradn auto (na 24 hodn), alebo pokra?ovanie cesty vlakom. V prpade poruchy vetky tieto sluby pois?ov?a me zorganizova? a zaplat ich klient. Pois?ov?a ponka aj pomoc pri strate k??ov (50 eur), oprave defektu (50 eur), dovoz paliva (50 eur), vyprzdnenie ndre a pre?erpanie paliva (50 eur). Tieto sluby s dostupn iba na Slovensku. V zahrani? me klient vyui? pomoc vo finan?nej tiesni maximlne do sumy 500 eur. Kooperativa ponka aj predcestovn asistenciu a administratvno-prvnu asistenciu. Komunlna pois?ov?a: Pri poisten Garant Plus pois?ov?a ponka asistenciu pre prpad havrie a poruchy vozidla. Pri nehode na Slovensku m klient k dispozcii opravu na mieste alebo od?ah do najbliieho servisu (do 50 km), schovu nepojazdnho vozidla po?as siedmich dn alebo zorganizovanie od?ahu do miesta bydliska. Ak oprava trv dlhie ako osem hodn, pois?ov?a zabezpe? ubytovanie v hoteli na jednu noc (66 eur) alebo taxi (100 eur) alebo poi?anie auta na 24 hodn, alebo pokra?ovanie cesty vlakom alebo autobusom. Pri poruche tieto sluby me pois?ov?a zorganizova?, ale zaplat ich klient. Pri krdei auta na Slovensku pois?ov?a uhrad hotel na jednu noc (do 66 eur), zapoi?anie auta na 24 hodn a pokra?ovanie cesty vlakom alebo autobusom. Pois?ov?a ponka na Slovensku aj pomoc pri strate k??ov (50 eur), oprave defektu (50 eur) a pomoc pri zmene a vy?erpan paliva dovoz paliva (50 eur) a od?ah do servisu (50 eur). V zahrani? me klient pri nehode alebo poruche vyui? pomoc v prpade finan?nej tiesne do 500 eur. Pois?ov?a ponka aj predcestovn asistenciu a administratvno-prvnu asistenciu. Generali: Pri nehode pois?ov?a zabezpe? opravu na mieste (85 eur v SR, 90 eur v zahrani?) alebo od?ah do najbliieho servisu (250 eur), schovu vozidla po?as troch dn a zorganizuje od?ah do miesta bydliska. Pri poruche vozidla v zahrani? pois?ov?a zabezpe? opravu na mieste (90 eur) alebo od?ah (200 eur), schovu vozidla po?as troch dn a zorganizuje od?ah domov. Pri poruche na Slovensku tieto sluby pois?ov?a zorganizuje a plat ich klient. Ak oprava po nehode trv viac ako osem hodn, pois?ov?a zabezpe? ubytovanie (na Slovensku jedna noc za max. 70 eur, v zahrani? dve noci po 75 eur) alebo nhradn vozidlo na 72 hodn, alebo pokra?ovanie v ceste vlakom a v zahrani? aj lietadlom. Ak oprava po poruche v zahrani? trv viac ako 8 hodn, m klient nrok na rovnak sluby ako pri nehode, na Slovensku vak len na ich zorganizovanie. Pri krdei auta v zahrani? pois?ov?a zabezpe? ubytovanie v hoteli na dve noci (275 eur) alebo nhradn auto na 48 hodn, alebo pokra?ovanie v ceste vlakom alebo lietadlom. Pois?ov?a ponka v zahrani? aj pomoc pri strate k??ov (50 eur), defekte (50 eur), zmene alebo vy?erpan paliva (dovoz paliva 50 eur, pre?erpanie paliva 50 eur). Na Slovensku tieto sluby zorganizuje. Pois?ov?a nka v zahrani? aj pomoc pri nkupe nhradnch dielov a pomoc v prpade finan?nej tiesne. Na Slovensku i v zahrani? maj klienti nrok na prvnu asistenciu v prpade sdneho sporu do vky tisc eur za rok. Pois?ov?a nka aj zabezpe?enie lekrskej asistencie v zahrani? (organizcia). Na Slovensku ponka zorganizovanie tchto sluieb: drink taxi, odvoz vozidla do servisu, vmena pneumatk, kontrola STK a EK a odvoz die?a?a na bezpe?n miesto ur?en klientom. Genertel: V prpade nehody alebo poruchy vozidla pois?ov?a zabezpe? opravu na mieste alebo od?ah do najbliieho servisu, prpadne schovu nepojazdnho vozidla po?as troch dn a od?ah do miesta bydliska. Ak oprava trv dlhie ako osem hodn, m klient nrok na ubytovanie po?as maximlne troch noc alebo zapoi?anie automobilu na tri dni, alebo zabezpe?enie cesty vlakom (v zahrani? aj lietadlom). Asisten?n sluby pre prpad poruchy poskytuje pois?ov?a len pre aut, ktor nemaj viac ako 10 rokov. Pri krde automobilu pois?ov?a zabezpe? zapoi?anie auta (3 dni), pokra?ovanie cesty vlakom a v zahrani? aj lietadlom. Asisten?n sluba zabezpe? pomoc aj pri strate k??ov od auta, nedostatku pohonnch hmt, opravu defektu, pomoc pri zmene alebo vy?erpan paliva, opravu v prpade vybitej batrie. Pois?ov?a ponka aj zorganizovanie sluby alkohol taxi ?i zorganizovanie prvnej asistencie v prpade sdneho sporu. Shrnn limit na asistenciu v SR je 100 eur a v zahrani? 300 eur. Union pois?ov?a: Pri poisten PZP Optimum poskytuje Union asisten?n sluby na zem SR do limitu 150 eur a v zahrani? do 250 eur. V prpade nehody m klient prvo na opravu na mieste (do 75 eur), od?ah vozidla do najbliieho servisu v SR (na Slovensku 150 eur, v zahrani? 250 eur), schovu vozidla po?as troch dn, ubytovanie v hoteli na jednu noc (50 eur na osobu), nvrat alebo pokra?ovanie v ceste vlakom, lietadlom alebo autobusom, zapoi?anie nhradnho vozidla (iba v SR). Pri poruche vozidla pois?ov?a zabezpe? opravu na mieste (do 50 eur) ?i od?ah vozidla do najbliieho servisu (100 eur). Pri krdei m klient prvo na ubytovanie v hoteli na dve noci (iba v zahrani?), nvrat vlakom, lietadlom alebo autobusom (iba zo zahrani?ia) a na nhradn vozidlo (iba SR). Pois?ov?a zrove? me zorganizova? pomoc v prpade straty k??ov, pri vy?erpan alebo zmene paliva, opravu defektu (50 eur), opravu vybitej batrie (50 eur), zorganizova? lekrsku starostlivos? po havrii, pomoc vo finan?nej tiesni ?i nvrat vozidla zo zahrani?ia domov. Astra pois?ov?a: Na Slovensku ponka asisten?n sluby do vky 120 eur a v zahrani? do 400 eur za poistn obdobie. V prpade nehody m klient nrok na opravu na mieste (do 60 mint), od?ah do najbliieho servisu (do 30 km), schovu vozidla na tri dni, zabezpe?enie nhradnej dopravy vlakom prvej triedy. Pri oprave dlhej ako 8 hodn a pri krdei vozidla pois?ov?a zabezpe? ubytovanie v trojhviezdi?kovom hoteli na jednu noc. Pois?ov?a me aj zorganizova? (plat klient): pomoc pri strate k??ov, otvorenie vozidla, pomoc pri nedostatku alebo zmene paliva, opravu defektu a vybitho akumultora, nhradn vozidlo, nhradnho vodi?a, vyzdvihnutie opravenho vozidla, nvrat do vlasti neopravenho auta, zaslanie nhradnch dielov, zorotovanie vozidla po nehode, finan?n hotovos? pre prpad ndze. Pois?ov?a ?alej ponka aj predcestovn asistenciu a administratvno-prvnu asistenciu. Wstenrot pois?ov?a: Pri nehode na Slovensku alebo v ?esku pois?ov?a zabezpe? opravu vozidla na mieste (do 70 eur) alebo dopravu do najbliieho servisu (70 eur), alebo schovu auta po?as piatich dn, alebo zorganizuje od?ah vozidla do miesta bydliska. Pri poruche pois?ov?a tieto sluby len zorganizuje a uhrad ich klient. Ak oprava po nehode trv viac ako 8 hodn, pois?ov?a zabezpe? ubytovanie na jednu noc (70 eur na osobu) alebo zabezpe? pokra?ovanie cesty vlakom, autobusom taxkom alebo nhradnm vozidlom. Pri krdei vozidla v SR alebo ?R pois?ov?a zabezpe? ubytovanie na jednu noc (70 eur) alebo zabezpe? pokra?ovanie v ceste alebo nvrat domov vlakom, autobusom, taxkom alebo nhradnm autom. Pois?ov?a zorganizuje aj pomoc pri strate k??ov, zmene alebo vy?erpan paliva a pomoc pri defekte. V zahrani? m klient v prpade nehody nrok na opravu na mieste (do 110 eur), alebo odtiahnutie auta do najbliieho servisu (110 eur), schovu auta po?as piatich dn, alebo pois?ov?a zorganizuje od?ah auta do miesta bydliska. Pri poruche pois?ov?a tieto sluby zorganizuje a uhrad ich klient. Ak oprava po nehode trv dlhie ako osem hodn, pois?ov?a uhrad hotel na jednu noc (90 eur) alebo uhrad a zorganizuje pokra?ovanie v ceste alebo nvrat domov vlakom, autobusom, taxkom, lietadlom alebo nhradnm autom. Pri krdei auta v zahrani? pois?ov?a uhrad ubytovanie na jednu noc (90 eur) alebo zabezpe? pokra?ovanie v ceste alebo nvrat domov vlakom, autobusom, taxkom, lietadlom alebo nhradnm autom. Pois?ov?a zorganizuje v zahrani? aj pomoc pri strate k??ov, zmene a vy?erpan paliva alebo pri defekte. Uniqa: Technick asistencia pre prpad nehody poistnej udalosti: oprava (odtiahnutie), schova vozidla, pokra?ovanie v ceste, repatricia vozidla, vrak po nehode, dodanie nhradnch dielov. Technick asistencia pre prpad poruchy, ktor nie je poistnou udalos?ou: oprava (odtiahnutie), schova vozidla, pokra?ovanie v ceste. Technick asistencia pre ostatn prpady: krde vozidla, strata k??ov, vy?erpanie a vmena paliva, defekt, lekrska starostlivos? po havrii, finan?n tiese? oprvnenho uvate?a. Administratvno-prvna asistencia: prvne a administratvne informcie, technick pomoc v ndzi, tlmo?enie a preklad telemostom, strata dokladov, vz?ahy s policajnmi orgnmi po nehode, pomoc v prpade uvznenia po havrii, pri sdnom pojednvan po havrii a prvna asistencia po nehode. ?SOB pois?ov?a: V prpade nehody pois?ov?a zabezpe? opravu na mieste (120 eur SR, 200 zahrani?ie), alebo od?ah (120 eur v SR, 250 eur v zahrani?), alebo od?ah do miesta bydliska (120 eur v SR, 250 eur v zahrani?), alebo schovu auta po?as siedmich dn na Slovensku alebo desiatich v zahrani?. Ak oprava trv viac ako osem hodn, pois?ov?a zabezpe? hotel (jedna noc v SR do 85 eur, dve noci v zahrani? do 85 eur za noc) alebo nhradn auto na tyri dni, alebo pokra?ovanie v ceste vlakom a v zahrani? aj lietadlom a od?ah do miesta bydliska (SR 105 eur, zahrani?ie 350 eur), pois?ov?a me uhradi? aj taxi (30 eur SR, 100 eur zahrani?ie). Pri poruche pois?ov?a zabezpe? opravu na mieste (70 eur v SR, 150 eur v zahrani?) alebo od?ah do najbliieho servisu alebo miesta bydliska (70 eur v SR, 150 eur v zahrani?), alebo schovu auta po?as troch dn. Pri oprave dlhej ako osem hodn pois?ov?a uhrad hotel na dve noci (iba zahrani?ie 85 eur na noc) alebo zapoi?anie auta na tyri dni (zahrani?ie), alebo vlak ?i lietadlo (iba zahrani?ie). Na Slovensku tto pomoc zorganizuje. Klient me vyui? aj taxi (30 eur SR, 100 eur zahrani?ie). V prpade krdee pois?ov?a zabezpe? hotel (1 noc v SR do 85 eur, 2 noci v zahrani? do 85 eur za noc) alebo nhradn auto na 48 hodn, vlak, lietadlo (zahrani?ie), alebo taxi (30 eur SR, 100 eur zahrani?ie). Pois?ov?a ponka aj pomoc pri strate k??ov (60 eur), defekte (60 eur), zmene alebo vy?erpan paliva (50 eur), pomoc pri vybitej batrii (50 eur) a v zahrani? aj poskytnutie veru na opravu do 2 000 eur. Groupama: Ponka motoristom opravu vozidla na mieste (90 eur v SR, 150 eur v zahrani?), alebo od?ah do najbliieho servisu (90 eur v SR, 150 eur v zahrani?) a schovu nepojazdenho vozidla po?as troch dn. Ak oprava trv viac ako 8 hodn, pois?ov?a zabezpe? ubytovanie (SR dve noci 60 eur za noc, zahrani?ie tri noci 70 eur za noc) alebo nhradn auto na jeden de?, alebo vlak druhej triedy. Pois?ov?a nka aj zorganizovanie prvnej asistencie v prpade sdneho sporu. Zdroj: www.pravda.sk

Z povinnej poistky maj pois?ovne plati? aj stratu

04.11.2013: Pois?ovne musia odkod?ova? pozostalch po obetiach dopravnch nehd, PZP zdraie ?asom a mierne. Ko?ko pe?az stoj strata blzkeho, bud na?alej ur?ova? sdy. BRATISLAVA, LUXEMBURG. Ke? pred piatimi rokmi zomrel pani Katarne Haasovej pri autonehode manel, s ktorm m tvorro?n dcru, od vinnka nehody poadovala cez sd odkodn za jeho smr?. Okresn sd vo Vranove nad Top?ou vy?slil odkodn na 15-tisc eur. Zaplati? ich sce mal vinnk, no sd vyzval pois?ov?u Allianz, v ktorej mal povinn zmluvn poistenie (PZP), aby odkodn vyrieila z poistky. Odmietla. Odkodn nie je kryt povinnm poistenm, vysvet?ovala pois?ov?a. Preplati? musia aj city Spor sa preto dostal a na Sdny dvor Eurpskej nie. Pred dvomi td?ami rozhodol, e doterajia prax naich pois?ovate?ov nebola sprvna. Ke? vntrottne zkony umo?uj pozostalm iada? od vinnkov dopravnch nehd odkodn, pois?ovne s povinn ho zaplati? z povinnho zmluvnho poistenia, pe sa v rozsudku. Krajsk sd v Preove, ktor prpad pani Haasovej Sdnemu dvoru poslal, stihol minul tde? rozhodn? v neprospech pois?ovn. V novom procese bude musie? by? zapojen aj pois?ov?a Allianz, aby po jeho skon?en zaplatila vysden sumu. Sdom sa ned vyhn? N Ob?iansky zkonnk umo?uje iada? odkodn za emocionlne utrpenie, verdikt sdu teda plat na vetky nae pois?ovne. Pozostal sa sdnym procesom nevyhn, pretoe len sd me vy?sli? odkodn za stratu blzkeho ?loveka. Pois?ovne verdikt Sdneho dvora spochyb?uj, d sa teda o?akva?, e sa povinnosti plati? odkodn pozostalm z povinnej poistky bud brni?. Pozostal sa sdom nevyhn ani vtedy, keby pois?ovne prijali svoju zodpovednos?. Vdy si bude treba po?ka?, ako vypo?ta odkodn sd. ?asom sa vytvor ur?it rozptie pe?anch nhrad, ktor bud sdy priznva?, ?o nepriamo me prinies? ur?it formu paualizcie, mysl si partner advoktskej kancelrie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala. Na prbuznch obet dopravnch nehd bud plati? aj rovnak poistn limity ako na priamych ?astnkov nehody. Pois?ovne teda musia by? pripraven na to, e sd me vypo?ta? odkodn za stratu manela a otca aj na milin eur a vynsobi? sumu po?tom pozostalch. Poistn zdraie a neskr Keby sdy priznvali pozostalm len stotisc eur, pri po?te asi tristo obet nehd ro?ne by sa musela zvi? cena povinnho poistenia. Najbliie mesiace vodi?ov zdraovanie PZP ne?ak, o?akva sa, e tlak na zvyovanie cien prde a po nieko?kch rozsudkoch slovenskch sdov, ktor priznaj odkodn pozostalm po obetiach nehody a priku pois?ovni, aby ho zaplatila. Alebo keby vlda prijala zkon, ktor bude riei? podrobnosti odkod?ovania. O ko?ko by povinn poistka zdraela, sa d preto len ?ako predpoveda?, no podklady Sdneho dvora ponkaj odpove?. Naprklad vo vdsku, kde chc napsa? do zkona podrobnosti o odkod?ovan obet dopravnch nehd, vlda po?ta, e poistn zdraie najviac o percento ?i dve. V Bulharsku pod?a Sdneho dvora nemal takto zkon vznamn dosahy na poistn. Zdroj: www.sme.sk

Pois?ovne nie vdy preplatia cel havriu

07.10.2013: Pre neopatrn jazdu vodi?ov pois?ovne kad rok rieia pribline 120-tisc havri. Majitelia automobilov, ktor mali t smolu, e do nich niekto nabral, nie vdy dostan preplaten vetky nklady spojen s havriou. Pois?ovne toti stopercentne preplcaj len sluby spolo?nost dohodnutch v povinnom zmluvnom poisten. Vyuvanm sluieb takzvanch lovcov dopravnch nehd tak ?udia zbyto?ne prichdzaj o peniaze. Klientku pois?ovne s ve?kou kodou na zdrav navtvil zstupca odkod?ovacej firmy v mieste bydliska, klopal na dvere a ponkal jej sluby. Ke?e mu neotvorila, v schrnke nechal vizitku a informoval ju, e za vybavenie kody na zdrav bude plati? 30 percent z vymoenej nhrady kody, povedala Jozefna kov, generlna riadite?ka Slovenskej asocicie pois?ovn. Spomnan firma ne?astn vodi?ku oslovila hne? po havri. T v strese podpsala pln moc spolo?ne so zmluvou o postpen poh?advky, ?m dala firme vo?n ruky na vybavenie celej dopravnej nehody, vrtane odkodnenia za utrpen razy. Takzvan lovci dopravnch nehd sa vdy zameriavaj len na pokodench vodi?ov. Nsledne si svoje sluby nechvaj preplati? z poistky ofra spsobiaceho dopravn nehodu. Problmom je, e pri priamom vybavovan nrokov s pois?ov?ou klient dostva 100 percent plnenia, na ktor m nrok, pri?om pri vyuit sluieb lovcov nehd mus za tto slubu uhradi? dohodnut provziu, ktor predstavuje niekedy a 30 percent z plnenia pois?ovne, upozornil Imrich Fekete, vkonn riadite? Slovenskej kancelrie pois?ovate?ov. Lovci dopravnch nehd sa pokodenm vodi?om snaia zabezpe?i? sluby ako vymhanie kd na zdrav, odtiahnutie pokodench vozidiel, poskytnutie nhradnho automobilu a opravu v spriaznench servisoch. V?ina lovcov dopravnch nehd s serizni podnikatelia a problmy s len s ?as?ou z nich. Ak naprklad menej poctiv od?ahov sluba nech nabran automobil opravi? v neautorizovanom servise, tak sa vozidlu automaticky skon?ila zruka, povedal Miroslav Doleal, generlny riadite? Mondial Assistance. Tto spolo?nos? podnik u 15 rokov na Slovensku i v ?eskej republike v oblasti asisten?nch sluieb. Vodi?i, ktor sa chc vyhn? zbyto?nm starostiam, by tak po dopravnej nehode mali vola? na telefnne ?slo uveden v zmluve o povinnom zmluvnom poisten. Autorizovan od?ahov sluba nebude od vodi?a na mieste dopravnej nehody iada? podpsa? splnomocnenie, lebo vetko potrebn je u dohodnut v povinnom zmluvnom poisten, priblil Doleal. Na druhej strane, prli siln regulcia od?ahovch sluieb by mohla vies? k zneniu konkurencie a nslednmu zdraovaniu asisten?nch sluieb zo strany pois?ovn. tt by situciu mohol vyriei? zkazom podpisovania zmlv hne? po uskuto?nen dopravnej nehody, obmedzenm odvozu automobilu do neautorizovanch servisov bez vedomia majitelia, alebo stanovenm rovnakch poplatkov za asisten?n sluby pre autorizovan aj neautorizovan spolo?nosti. Zdroj: www.pravda.sk

Lovci nehd ptaj peniaze za to, ?o u m motoris

04.10.2013: Pois?ovne sa v poslednom obdob ?oraz ?astejie na Slovensku stretvaj s takzvanmi lovcami nehd v rmci kolzi vozidiel. Naj?astejou praxou tchto lovcov je pod?a vyjadren Slovenskej asocicie pois?ovn skor prchod na miesto nehody a okamit vyh?adanie pokodenho. ?asto vyuvaj najm stres a neznalos? ?astnkov nehody. Od pokodenho si nechaj podpsa? pln moc a zmluvu o postpen poh?advky na ich spolo?nos?, pri?om v?inou je v zmluve uveden, e ak sa ich poh?advka neuspokoj zo strany pois?ovne, bude ju musie? uhradi? sm klient. Klient si tak v kone?nom dsledku bude musie? pod?a generlnej riadite?ky asocicie pois?ovn Jozefny kovej zaplati? za sluby, ktor u raz zaplatil v poistnom. V rmci povinnho zmluvnho poistenia pois?ovne vyuvaj pre u?ah?enie prce asisten?n sluby. Avak pod?a kovej sa asistencia automaticky nerovn lovcom nehd, nejde o konkurenciu. Asistenciu m klient vopred zaplaten. Predmet podnikania lovcov nehd nie je zkonne upraven. Je na samotnom klientovi, ktor sa rozhodne, ?o v kritickej situcii vyuije, povedala kov. Ako dodala, takto sksenosti maj aj v susednej ?eskej republike, kde v rmci rieenia tejto situcie s u o nie?o ?alej ako my. Zhruba pred piatimi alebo iestimi rokmi sa v ?eskej republike za?al rozmha? fenomn, ako lovci nehd. V rmci legislatvy v?ina spolo?nost funguje v medziach zkona, i ke? niekedy na hrane, avak z poh?adu etickho sprvania sa je to ?asto ntlak na vystresovanho ?astnka nehody, povedal konate? a generlny riadite? Mondial Assistance a viceprezident ?eskej asocicie asisten?nch spolo?nost Miroslav Doleal. Ako povedal vkonn riadite? Slovenskej kancelrie pois?ovate?ov Imrich Fekete, na Slovensku je registrovanch 2,5 milina motorovch vozidiel, z toho zkonne poistench je 2,34 milina ut. Nepoistench vozidiel je teda na Slovensku pod?a Feketeho zhruba 160 tisc. Pokia? ide o po?et kd, ktormi sa pois?ovne ro?ne zaoberaj, tch je pod?a neho pribline 110 a 120 tisc, z ?oho polcia objas?uje asi 12 tisc. ?astnk nehody pod?a Feketeho m zavola? polciu, pokia? spsoben koda prekro? 4 tisc eur, alebo ak je koda na zdrav, alebo ak sa naprklad pokod verejn osvetlenie, alebo ak sa vodi?i nevedia dohodn?, kto je vinnk nehody. Havarijne poistench je u ns zhruba 15 a 20 % vozidiel, v inch vyspelejch eurpskych ttoch je to pod?a Feketeho okolo 60 a 70 %. Zdroj: www.pravda.sk

Spotrebn very Slovci naj?astejie investuj do

Bratislava 21. septembra (TASR) - Peniaze zskan prostrednctvom spotrebnho veru ?udia naj?astejie pouvaj na rekontrukciu prbytku, zariadenie do domcnosti, kpu auta, na dofinancovanie hypotky ?i splatenie existujcich verov. Klienti vak vo ve?kom vyuvaj aj monos? poiada? o bez?elov ver. Vyplva to z prieskumu, ktor pre ?SOB uskuto?nila agentra TNS Slovakia. O ver ?astejie iadaj mui (60 %), pri?om ich priemern vek je 39 rokov. Priemern vka spotrebnho veru sa kadoro?ne zvyuje. Km v roku 2010 sa jeho hodnota pohybovala na rovni 3700 eur, za prvch es? mesiacov tohto roku je to 4800 eur, pri?om priemern vka spltky je 116 eur. Najvyiu sumu si ber obyvatelia bratislavskho reginu (5470 eur), najmenej v iline a okol (4292 eur). \"Spotrebite?sk very sa spolu s vermi na bvanie dostvaj do centra pozornosti bnk, ke?e objem verov pre podniky m tendenciu klesa?. Spotrebky rast dvojcifernm tempom druh rok po sebe, za prv polrok 2013 bolo priemern tempo ich medziro?nho prrastku 13 %,\" vy?slil analytik ?SOB Marek Gbri. Zdroj: TASR

Stanovisko

Stanovisko tvaru doh?adu nad finan?nm trhom Nrodnej banky Slovenska k likvidcii kodovch udalost v povinnom zmluvnom poisten zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla v prpadoch kd na ?elnom skle spsobench kame?om vymrtenm spod kolies inho motorovho vozidla Vzh?adom na to, e Nrodn banka Slovenska zaznamenala nejednotn prax pri likvidcii kodovch udalost v povinnom zmluvnom poisten zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla v prpadoch kd na ?elnom skle spsobench kame?om vymrtenm spod kolies inho motorovho vozidla (?alej len koda na ?elnom skle), vydva pod?a 1 ods. 3 psm. a) tretieho bodu v spojen s 37 ods. 3 psm. d) zkona ?. 747/2004 Z. z. o doh?ade nad finan?nm trhom a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov vydva toto stanovisko: Na zodpovednos? za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla sa vz?ahuje povinn zmluvn poistenie zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla a poisten m z poistenia zodpovednosti prvo, aby pois?ovate? za neho nahradil pokodenmu uplatnen nroky na nhradu v rozsahu pod?a 4 ods. 2 zkona ?. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poisten zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevdzkovate?a pri kodch spsobench prevdzkou motorovho vozidla s: udalos? vyvolan osobitnou povahou prevdzky, vznik kody a pr?inn svislos? medzi udalos?ou a vznikom kody. Ke?e zodpovednos? prevdzkovate?a pri kodch spsobench prevdzkou motorovho vozidla je zaloen na princpe objektvnej zodpovednosti, to znamen bez oh?adu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprvny kon osoby, ktor za kodu zodpoved. Pod?a 428 Ob?ianskeho zkonnka sa svojej zodpovednosti neme prevdzate? zbavi?, ak bola koda spsoben okolnos?ami, ktor maj pvod v prevdzke. Inak sa zodpovednosti zbav, len ak sa preuke, e sa kode nemohlo zabrni? ani pri vynaloen vetkho silia. Ak teda bola koda spsoben okolnos?ami, ktor maj pvod v prevdzke motorovho vozidla, ide o absoltnu objektvnu zodpovednos? za kodu a prevdzkovate? sa za iadnych okolnost neme zbavi? svojej zodpovednosti za vznik takejto kody. V prpade kody na ?elnom skle zaujma Nrodn banka Slovenska stanovisko, e vymrtenie kame?a spod kolies inho motorovho vozidla je okolnos?, ktor m pvod v prevdzke. Prejavom prevdzky motorovho vozidla je v tomto prpade ot?av pohyb jeho kolies. Aj ke? kame? nie je s?as?ou motorovho vozidla, bez psobenia ot?avho pohybu kolies idceho motorovho vozidla by kame? zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymrteniu a vzniku kody by nedolo. Prevdzka motorovho vozidla je teda pr?inou vymrtenia kame?a, ktor nrazom do ?elnho skla spsob kodu. Ak teda udalos? - koda na ?elnom skle - bola spsoben okolnos?ou majcou pvod v prevdzke, koda vznikla a existuje pr?inn svislos? medzi udalos?ou a vznikom kody, prevdzkovate? zodpoved za kodu na ?elnom skle, a pokia? m uzatvoren povinn zmluvn poistenie zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla, je pois?ovate? povinn takto kodu za?ho nahradi?. 16.7.2013 Ing. Vladimr Dvo??ek vkonn riadite? tvaru doh?adu nad finan?nm trhom

Pois?ovne musia preplati? aj rozbit skl ut

07.08.2013: NBS nariadila vyplca? rozbit ?eln skl aj z povinnho poistenia. Kto priiel do za?iatku przdnin iada? od pois?ovne preplatenie rozbitho, prasknutho alebo inak pokodenho ?elnho skla, mal ve?k ancu ods? s dlhm nosom. Pois?ovne sa do preplcania tohto typu kd z povinnho poistenia, ktor mus ma? zo zkona kad majite? vozidla, nehrnuli. Vodi?ov smerovali k tomu, aby si kodu uplatnili z nepovinnho havarijnho poistenia alebo jej preplatenie zamietli. To chce zmeni? Nrodn banka Slovenska (NBS). Ete v polovici jla vydal jej tvar doh?adu nad finan?nm trhom stanovisko, pod?a ktorho s pois?ovne povinn preplca? z povinnho poistenia aj tento typ kd. NBS tm pod?a vlastnch slov reagovala na nejednotn prax pois?ovn. Vymrtenie kame?a spod kolies inho motorovho vozidla je okolnos?, ktor m pvod v prevdzke (vozidla). Aj ke? kame? nie je s?as?ou motorovho vozidla, bez psobenia ot?avho pohybu kolies idceho motorovho vozidla by kame? zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymrteniu a vzniku kody by nedolo, stoj v stanovisku. Ide o pomerne ?ast kodu. Pod?a tatistk najv?ej domcej pois?ovne Allianz SP spred dvoch rokov tvorilo pokodenie ?elnho skla kad piatu nahlsen udalos?. Priemern vka odkodnenia presahovala 350 eur. Pois?ovne vak na?alej nebud povinn preplati? pokoden sklo po kameni, ktor sa odrazil od neidentifikovanho vozidla. Vtedy nie je jasn vinnk a pois?ov?a, v ktorej m uzatvoren povinn poistenie. kody po nezistench vozidlch sce na Slovensku preplca Slovensk kancelria pois?ovate?ov, no tka sa to len kd na zdrav, prpadne pri usmrten. Kancelria zastreuje vetkch dvans? pois?ovn, ktor ponkaj na Slovensku povinn poistenie zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou vozidla. Vodi?i aj preto s preplcanm pokodench skiel ?asto pekulovali a skali vinu hodi? na suseda ?i rodinnho prslunka a iada? o preplatenie vmeny skla z ich povinnho poistenia. V tomto type kd bol preto vysok podiel poistnch podvodov, ?o pois?ovne viedlo k zna?nmu sprsneniu podmienok odkod?ovania. Niektor menie dokonca ponkli vodi?om ako alternatvu osobitn poistenie ?elnho skla, inde si mono pokodenie ?elnho skla pripoisti? k inej autopoistke. Prve na takto ich sprvanie reagovala aktulne NBS. Zdroj: www.etrend.sk

Pois?ovne naj?astejie preplcaj havrie

21.06.2013: V ivotnom poisten je najv?ia anca na plnenie kvli razu. Ak by sa na nahlsen poisten kody nazeralo optikou, e ide o naj?astejie nehody kadodennho ivota a odhliadalo by sa od faktu, e niektor poistky s povinne dan zkonom alebo cenovo viac prstupn, tak potom sa oplat poisti? si v prvom rade svoje auto, seba proti razom a prpadne svoju nehnute?nos? proti ivlom. Takto mono vyhodnoti? vla?aj rebr?ek naj?astejie hlsench udalost top domcim pois?ovniam. No v podstate takto vyzer zoznam naj?astejch poistench kd u dlhodobo. Dominuj kody na autch, nahlsen ?i u z povinnho poistenia nariadenho zkonom vetkm majite?om ut alebo dobrovo?nho havarijnho poistenia. Tvoria takmer polovicu z celkovho po?tu nahlsench udalost. Na druhej prie?ke s razy. Pod?a Lucia Makayovej z komunika?nho oddelenia Generali pois?ovne ide najm o zlomeniny, zranenia ?lenkov, pomliadeniny kon?atn a trnorezn rany. U det s naj?astejie popleniny spsoben neopatrnou manipulciou s oh?om, nasleduj otrasy mozgu po zrke s inm die?a?om po?as hry. Celkovo nehody nahlsen zo ivotnho a razovho poistenia predstavuj okolo 40 percent vetkch pois?ovniam ohlsench nehd. Zvyok tvoria udalosti svisiace s majetkom poistench, hlavne poistenm nehnute?nost a ich zariadenia. Tu ale dvody kolu. Zatia? ?o naprklad roku 2010 dominovali zplavy a vysok voda, vla?ajok bol ve?mi suchm, preto najv?ie kody spsobili poiare a krupobitie. Poiaru sa pripisuje aj jednozna?ne najdrahia poistn udalos? vlani poiar hradu Krsna Hrka, kde pois?ov?a Generali odhaduje vku plnenia na osem milinov eur. Najvy po?et nehd na majetku ale svisel s tiaou snehu a nmrazou. Zdroj: www.etrend.sk

Bojte sa vody? H?adajte blo?ky a fo?te.

17.06.2013: Pokodila vm ve?k voda dom, zhradu ?i prevdzku, alebo vs teraz obila, no ijete tam, kde to kedyko?vek hroz? To, ko?ko pe?az dostanete od pois?ovne, zle nielen od vaej zmluvy ?i konkrtnej pois?ovne, ale aj od toho, ?i ste sprvne nahlsili poistn udalos? a chrnili, ?o sa dalo. Krok prv: ve?k voda vne hroz Ak ste u poisten, mte povinnos? vykonva? vetky opodstatnen opatrenia na to, aby ste ochrnili svoj majetok. Ned sa spolieha? na murovan plot, ak nedte vrecia s pieskom pred brnku z mre, kadia? voda hravo prete?ie. Z poistnej zmluvy m klient prvo nielen na hradu nkladov ?elne vynaloench na zmiernenie nsledkov poistnej udalosti (naprklad sancia, vysuovanie, odvoz odpadu a podobne), ale aj na ich odvrtenie. Tieto ved?ajie vdavky (je nutn odloi? faktry ?i blo?ky) vak bvaj limitovan, preto odpor?ame pretudova? si poistn podmienky alebo vopred do pois?ovne, alebo svojmu maklrovi zavola? a opta? sa na ne. Pokia? nehnute?nos? a vybavenie poisten nemte a chceli by ste to rchlo spravi?, nemuste u pochodi?. Ak by s vami aj pois?ov?a zmluvu uzatvorila, viacer maj pre tento prpad stanoven ochrann lehoty, naprklad 30 dn po podpise. Ak v tejto lehote nastane poistn udalos?, odkodnenie nedostanete. Krok druh: voda v dome Ke? urobte vetko na ochranu zdravia ?i zchranu ivota, volajte, pte do pois?ovne a nahlste poistn udalos?. Pois?ovne mvaj na to ?sla na ich inforlinky. Km to vak spravte, op? si pozrite poistn podmienky, aby to, ?o nahlsite, zodpovedalo situcii aj poistnm podmienkam. Pokia? ide o zplavu, no vy nahlsite, e vm majetok pokodil ve?k d?, ?o nemte v zmluve, zbyto?ne me nasta? nedorozumenie a vy prdete o peniaze. Neprejd vm ani pekulcie v podobe preh?ania pois?ov?a vetko podozriv (i nepodozriv) preveruje. Op? nepokoden majetok treba chrni?, aby nedolo k ?alm kodm. Pri hromadnch kodch sa niektor pois?ovne svojim klientom ozv aj samy. Vo veobecnosti odpor?ame za?a? s odstra?ovanm kd a po nvteve likvidtora z pois?ovne. Krok tret: voda opadla Ak u vs ete nebol likvidtor, odstr?te len tak kody, ktor s nevyhnutn naprklad z hygienickch dvodov. Vetko vak najskr dkladne odfo?te alebo nahrajte na video, najlepie s datovanm. Pokoden veci, op? ak je to z h?adiska hygieny mon, odlote. Pripravte sa na investigatvnu prcu bude treba zdokladova? odplaven ?i pokoden majetok (naprklad bud treba nadobdacie doklady, fotodokumentcia v prpade darov z ktorej vidno typ vrobku a je zrejm, v ktorom roku ste ho ako nov nadobudli a podobne). Treba predloi? vetky faktry za opravu ?i blo?ky za materil, ak niektor prce uskuto?nte svojpomocne, prpadne stanovisk servisov (zaplaven kotly, elektronika a podobne). K kodm vzniknutm na stavebnch s?astiach mete poiada? o likvidciu rozpo?tom. Krok tvrt: kone?ne peniaze Po skon?en vyetrovania kody vm pois?ov?a vyplat kody do 14, respektve 15 dn (ur?uje zkon). Skmanie kody vak me trva? rzne dlho. D?ku ovplyv?uje aj koda samotn naprklad ke? nie je mon sanova? stavebn kontrukcie, pretoe pretrvva ich vysok vlhkos?, prpadne i pr?ina pokodenia. Dovtedy niektor pois?ovne ponkaj zlohu, neskr sa koda riadne posudzuje pod?a zisten (napr. ?SOB pois?ov?a, Generali, Wstenrot pois?ov?a ak bude etrenie dlhie ako mesiac), prpadne jednorazov odkodnenie bez ?alej reklamcie (Allianz - Slovensk pois?ov?a). Ani v idelnom prpade sa vak netete, e dostanete vetko, ?o ste ptali alebo ?o ste ?akali. Mnoh poisten, ia?, a po?as kd zistia, ak vluky ?i obmedzenia v zmluve podpsali. Tie e v snahe uetri? pri platbch poistnho zvolili zbyto?ne vysok spolu?as?, ktor sa im pri kodovej udalosti nevyplatila. A ak podcenili dsledn a bezpe?n ukladanie dokladov k svojmu majetku (inde ako v ich dome), zistia, ak prsne tabu?ky pre ohodnotenie majetku pois?ovne maj. Ako sa ur? hodnota pokodenho majetku Obmedzenia, amortizcia ?i tabu?ky ni? z toho sa vm nebude p?i?. Pois?ov?a prispeje na kody len na poistenom majetku. Treba preto ma? dohodnut poistenie nehnute?nosti aj domcnosti, havarijn poistenie pri aute a osobitn poistku pre po?nohospodrske plodiny, ak ich pestujete. Takisto priplat iba na to, ?o preukete, ?o ste mali v prpade, e povode? odniesla naprklad vau kosa?ku. Vtedy treba doloi? rok vroby, model, prsluenstvo, opotrebenie a tak ?alej. ?asov a nov hodnota V minulosti poistn zmluvy boli nastaven na takzvan ?asov hodnotu. V s?asnosti sa pois?uje na nov hodnotu. Rozdiel je, e pri ?asovej hodnote pri poistnom plnen pois?ov?a berie do vahy amortizciu. Poistenie na nov hodnotu vak nemono bra? do vahy absoltne. Pri niektorch veciach (naprklad pri atstve ?i elektronike) plat obmedzene. Amortizcia je najprsnejia v prpade elektroniky a automobilov, ur?uje sa pod?a veku a vy?aenia. Pri elektronike to me by? mnus 20 percent z nadobdacej ceny u v druhom roku vlastnenia, vo tvrtom mnus 50 percent. Obmedzenie novej hodnoty poradcovia odpor?aj pretudova? si v poistnch podmienkach vaej pois?ovne, ke?e sa zvykne li?. iadna pois?ov?a nezoh?adn emocionlnu hodnotu, ktor vae veci pre vs ur?ite mali. Rovnako ni? nedostanete za straten dta v po?ta?i. Pri staroitnostiach sa me sta?, e ich ocenia ako oby?ajn vec, ak nemte naprklad certifikt alebo odborn posudok, ktor by ich hodnotu potvrdzovali. Cenn porceln po prababi?ke tak mu oceni? ako ben riad. Pri ohodnocovan pois?ovne pouvaj aj tabu?ky vychdzaj naprklad pri domoch z priemernch cien za stavebn prce a materilu v regine. Aktualizuj ich raz ro?ne. Sta? vak jedna v?ia stavba, ktor loklne pre dopyt zdvihne ceny a v tabu?kovom hodnoten sa to hne? neodraz. ?o je ?o Povode? je zaplavenie zemia vodou, ktor sa vyliala z brehov vodnch tokov alebo ndr, alebo tieto brehy a hrdze pretrhla, alebo bola spsoben nhlym a neo?akvanm zmenenm prieto?nho profilu toku. Zplava je ?ou vytvorenie svislej vodnej plochy, ktor po ist ?as stoj alebo prdi v mieste poistenia. Spodn voda a nhrada kody Kad pois?ov?a spodn vodu nepoist a navye aj vtedy treba ve?mi dobre zvi?, ?o je v poistnch podmienkach. Zv?a pois?ovne pu, e kody spsoben spodnou vodou s kryt len vtedy, ak bola spodn voda nevyhnutnm nsledkom povodne alebo zplavy, inak nie s kryt (koda pri sprvnej kontrukcii a vyhotoven domu neme v bench podmienkach vznikn?). Zdroj: pois?ovne Chcete sa poisti?? Zplavy a povodne s na Slovensku ?oraz ?astejie. Pois?ovne sa tomu prispsobuj kad po svojom. Niektor pois?ovne vs tam, kam pravidelnejie chod ve?k voda, nepoistia. In takto udalosti ani nepreveruj, ?alie sa spoliehaj na vlastn etrenia naprklad skmaj technick stav nehnute?nost a ich drbu, prpadne kritri alebo vyuvaj komer?n povod?ov mapy. Tie, ktor vs poistia, mu chcie? za vyie riziko prirky a poistenie je drahie, alebo dostanete pri kodovej udalosti menej pe?az. Ponkame preh?ad rieen v niektorch pois?ovniach. ?SOB Pois?ov?a pouva vlastn definciu rizikovho zemia. Riziko povodne a zplavy tak nepois?uje v povod?ovch oblastiach a na miestach, ktor boli za poslednch 10 rokov pred dtumom uzavretia poistenia postihnut povod?ou alebo zplavou. Povod?ov oblas? je oblas?, kde poisten nehnute?nos? stoj do 200 metrov od brehu rieky a jej prevenie nie je v?ie ako tri metre od brehu rieky. Na ostatn lokality sa poistenie vo?i riziku povodne vz?ahuje. UNIQA poistov?a vychdza z toho, e kad nehnute?nos? je mon poisti?, pokia? je v technicky bezchybnom stave a udriavan. Ak m pois?ov?a informciu, e v mieste poistenia boli v poslednom obdob registrovan povodne ?i zplavy vykon pred poistenm obhliadku, sprav fotodokumentciu, prever informcie o tom ?i predmetn nehnute?nos? bola postihnut povod?ami, zplavami (alebo aj zosuvom pdy). Zaujma ju pritom aktulny stav nehnute?nosti. A potom sa rozhodne, ?i riziko poisti?. Vka poistnho nie je zvisl od vskytu zplav na mieste poistenia. Wstenrot pois?ov?a povod?ov mapu zatia? nepouva, pri uzatvran poistnch zmlv vychdza z vlastnej databzy kodovch udalost. V prpade poistenia majetku nerozliuj klientov na zklade umiestnenia v zplavovej oblasti alebo mimo nej. Nepois?uje majetok v aktvnych znach inunda?nch zem. Komunlna pois?ov?a uzatvra nov zmluvy aj na zklade povod?ovej mapy, pouvaj ju hlavne pri poisten v?ch priemyselnch rizk. Pri poisten nehnute?nosti ob?anov pois?uj kadho, kto m zujem. Osoba, ktorej majetok sa nachdza v kritickej oblasti s frekvenciou zplav ?astejou ako jedenkrt za p? rokov pred dtumom vzniku poistnej udalosti, mus po?ta? s prsnejmi podmienkami (naprklad znenie poistnho plnenia). Generali Slovensko pois?ov?a vyuva povod?ov mapu. Cena poistenia je stanoven individulne a je naprklad zvisl aj od polohy danho miesta poistenia, respektve od miery rizika povodne a zplavy, ktor klientovi hroz. Eviduj prpady, ke? riziko povodne a zplavy poistili aj klientom v oblastiach, kde tandardne toto riziko nepois?uj. Ak sa po podpise zmluvy prehodnot oblas? na viac rizikov, plat pvodn zmluva. Allianz - Slovensk pois?ov?a nezoh?ad?uje pri vpo?te poistnho lokalitu, v ktorej sa nehnute?nos? fyzickej osoby nachdza, ?i sa nehnute?nos? nachdza pr metrov od vodnho toku alebo je nehnute?nos? postaven na kopci, alebo bola dan lokalita v minulosti zaplavovan. Zdroj: pois?ovne Aj tt m ma? povod?ov mapu Obce maj ma? informcie o nebezpe?nej vode na ich zem do konca roka, bud prerba? zemn plny a zakazova? vstavbu. Do 22. decembra m ma? Slovensko mapy povod?ovho ohrozenia a mapy povod?ovch rizk. Uklad to zkon, do ktorho bola zapracovan eurpska smernica. Mapy povod?ovho ohrozenia vymedzia zemie okolo vodnch tokov, ktor by malo by? bezprostredne ohrozen s rznou pravdepodobnos?ou vskytu povodn. S pravdepodobnos?ou nzkou, ak sa vyskytuje 1 x za 1000 rokov, strednou 1 x za 100 rokov a vysokou 1 x za 50, 10 a 5 rokov. Tieto mapy zobrazia zplavov ?iary, predpokladan rozsah povodne, h?bku vody, respektve vku hladiny a podobne, pe hovorca Slovenskho vodohospodrskeho podniku ?ubo Krno. Podnik je poveren ich zabezpe?enm, v s?asnosti je projekt v etape verejnho obstarvania. Mapy povod?ovch rizk poskytn daje o potencilne nepriaznivch dsledkoch spsobench zplavami. Bud obsahova? naprklad daje o mnostve potencilne ohrozenho obyvate?stva, ohrozench priemyselnch i po?nohospodrskych ?innost, ale aj objektov, ktor by mohli spsobi? havarijn zne?istenie. Spomnan mapy dostan okrem inho obvodn rady, resp. po transformcii ttnej sprvy vetky okresn rady, ale aj mest a obce. Na zklade tchto mp bud presne vymedzen aj inunda?n (zplavov) zemia, kde bude zkaz stavebnej ?innosti. Km uzatvorte zmluvu 1. Uzatvori? ju mete s pracovnkmi pois?ovne alebo u nezvislch poradcov. T musia ma? na svoju ?innos? povolenie a kontroluje ich NBS. Za svoje poradenstvo nes zodpovednos?. 2. Nezvisl poradca je platen za predaj poistky od pois?ovne, od vs nesmie pta? iadne peniaze. 3. Km si vyberiete nezvislho poradcu, skste najskr psomne oslovi? viacerch a poiada? ich o ponuku. U pod?a odpoved uvidte, kto chce pretla?i? jedin, pravdepodobne najdrah produkt, aby mal sm vyiu odmenu, a kto svoju prcu mysl vne. 4. Vhodou poradcu je, e pozn viacero produktov a mal by vybra? ten vhodnej pre vs, alebo, ak sa vae poiadavky lia od tandardnch, me poiada? pois?ov?u o vnimku pre vs (drah vybavenie malho bytu a pod.) 5. Nadce?ova? majetok pri podpise zmluvy sa neoplat - poistn udalos? sa preveruje, poistn plnenie zodpoved zistenej ve?kosti kody. Taktie sa neoplat podpoistenie - hroz krtenie poistnho plnenia. 6. Shlasi? so spolu?as?ou sa vm nevyplat. Z?ava, ktor na poistnom za ?u dostanete, za to nestoj. U pri prvej drobnej kode sa me sta?, e na tom prerobte. Ak o tom uvaujete, najskr si to prepo?tajte, alebo sa optajte nezvislho poradcu. 7. Sublimity, ktor ohrani?uj poistn plnenie v niektorch skupinch majetku, sa ve?mi lia. Niekedy ich njdete v poistnch podmienkach drobnm psmom, inde s preh?adne uveden v tabu?ke. Tak ?i tak si ich pre?tajte. Zdroj: www.sme.sk

Od janura mu poistky zarobi? menej

10.06.2013: NBS chce zni? vopred ist vnos pri ivotnch poistkch, cez ktor sa i spor Nov kapitlov ivotn poistky by od janura budceho roka mohli garantova? klientom ni vnos ako v s?asnosti. Miesto kadoro?nch 2,5 percenta u len 1,9. Navrhuje to Nrodn banka Slovenska (NBS). Podstatou takzvanch kapitlovch poistiek je, e klient si popri platen za vybran rizika ?as? pe?az aj spor. Pois?ov?a mu pri podpise zmluvy zrove? zagarantuje ur?it kadoro?n zhodnotenie tchto spor. Vnos me by? v niektorch rokoch aj vy ako je garantovan ?slo, ak sa pois?ovni podar zhodnoti? vlastn rezervy lepie, ako ?akala. Takto stav vak v s?asnosti, pri rekordne nzkych trhovch sadzbch, nehroz a lepie to nevyzer ani v najbliom obdob. Prve dlhodobo nzke priemern vnosy zo ttnych dlhopisov si vyntili znenie garantovanho vnosu. Upravuje ho centrlna banka svojm opatrenm. To aktulne, ktor zniuje strop na 1,9 percenta (pois?ovne mu ponknu? klientom aj niiu garanciu, najviac vak predpsan maximum), predstavila NBS koncom marca. Platnos? navrhuje od 1. janura 2014. Kto si ete do konca tohto roka uzatvor kapitlov ivotn poistenie, zska u v?iny pois?ovn garanciu kadoro?nch vnosov na rovni 2,5 percenta. Len vnimo?ne niektor ponkaj ist dve percent. Od janura garantovan vnos klesne na najviac 1,9 percenta. Naposledy menila NBS strop pre vnosy v aprli 2008, na aktulnych 2,5 percenta. Predtm mohli pois?ovne klientom pris?bi? vnos a do 4,6 percenta. Zdroj: www.etrend.sk

ivotn poistenie ONA a ON rozumie rozdielom medzi

Hoci sa loha muov a ien v spolo?nosti vyrovnva, zdravotn rizik, ktorm ?elia obe pohlavia sa ?asto lia. Otcom rodn hroz riziko rakoviny semennkov ?i hrubho ?reva a matkm zas ensk diagnzy ako rakovina prsnkov ?i maternice. eny aj mui by preto nemali pri vbere ivotnho poistenia zabda? na tieto pecifik a vybra? si poistn ochranu, ktor vychdza z ich potrieb. ivotn poistenie ONA a ON od Allianz Slovenskej pois?ovne je prispsoben prve pecifickm rizikm, ktorm ?elia obe pohlavia. V prpade vnych diagnz ako je rakovina (zhubn ndor) hrubho ?reva, kone?nka, prsnka, tela maternice, kr?ka maternice, vaje?nka, prostaty alebo semennka vyplat toti pois?ov?a poistn plnenie a vo vke dvojnsobku poistnej sumy. Potreby klienta na prvom mieste irok spektrum krytia rizk prina tie klientom monos? vberu skladby produktu pod?a vlastnho elania tak, aby mu zabezpe?il vetky jeho potreby. Tto variabilita zostva nezmenen po?as celho trvania poistenia, kedy klient me pripoistenia meni? z dvodu zmien ivotnch situci. Flexibilita programu ONA a ON je aj v monosti vkladov poistnho a vberu prostrednctvom odkupov. Klient sa tak pri garancii vnosov me rozhodn? plati? mimoriadne poistn, aby tak ete zvil zhodnotenie svojich finan?nch prostriedkov. Naopak, v prpade, e klient nutne potrebuje finan?n prostriedky, me si ?as? prostriedkov vybra? prostrednctvom odkupov. S programom ONA a ON m klient tie monos? vyui? przdniny od platenia poistnho. V prpade ?aej finan?nej situcie mu tak Allianz Slovensk pois?ov?a vychdza v strety a umon a po dobu 12 mesiacov neplati? poistn. Okrem toho je mon na jednej poistnej zmluve poisti? a dve dospel osoby. ivotn poistenie ONA a ON je tak variabilnm a komplexnm poistnm produktom stavebnicovho typu, ktor je prispsoben pecifickm rizikm, ktorm ?elia obe pohlavia. Zdroj: Allianz SP

V?ina ?ud jazd bez havarijnej poistky

05.04.02012: Viac ako dve tretiny vodi?ov nemaj na svoje auto uzatvoren havarijn poistenie. Pri kupovan novho alebo ojazdenho vozidla v hotovosti nie je povinnos?ou uzatvori si aj havarijn poistenie. Pod?a pois?ovn je pravdepodobn, e keby lzingov spolo?nosti nepodmie?ovali kpu ut havarijnm poistenm, po?et havarijne nepoistench vodi?ov by ete viac stpol. ?udia si uvedomuj, e hodnota vozidla je niia vplyvom opotrebenia a tak aj hodnota, ktor pois?ov?a v kone?nom dsledku vyplat, je niia. Zl finan?n situcia mnohch rodn a firiem vyvolva tlak na obmedzovanie sa iba na skuto?ne dleit vdavky. Ako uviedol marketingov pecialista Wstenrot pois?ovne imon Kollr, zatia? ?o naprklad pri povinnom zmluvnom poisten sa vy?s?uje amortizcia a t je odpo?tan z ceny pouitch novch nhradnch dielov, pri poistnej udalosti hradenej z havarijnho poistenia sa nhradn diely hradia v novch cench. ?alm dvodom pre nzky zujem o havarijn poistenie je aj fakt, e s?asn nastavenie trhu umo?uje kry cez povinn zmluvn poistenie aj tak kody, ktor boli domnou havarijnho poistenia. Ke?e sa na trhu iba vlane uplat?uje pri zkonnom poisten malus, psob to pre klienta ete silnejie v neprospech klasickho havarijnho poistenia. Vekov strop, dokedy sa vozidlo finan?ne oplat havarijne poisti, zle aj od zna?ky a modelu vozidla. Je to je vak pribline desa rokov. ZDROJ: www.pravda.sk

Komu sa oplat havarijn poistka

06.04.2012: Pois?ovne ponkaj aj monos? poisti si len vybran rizik ?i rozdiel medzi cenou a opravou Koniec roka je pre vodi?ov a pois?ovne relatvne stresujci. Jednak sa podpisuj nov povinn poistky vodi?mi, ktorm zmluvy kon?ia ku koncu roka a preventvne si ich do polovice novembra vypovedali, jednak sa nakupuj nov aut. Majitelia novch ut by pri tejto prleitosti mali zvi aj uzatvorenie havarijnej poistky. Okrem inho aj preto, e uzatvorenm oboch zmlv v jednej pois?ovni mu hne? zska z?avy na oba produkty. Havarijn poistku si musia uzatvori vodi?i pri novch autch kupovanch cez lzing alebo na ver, pretoe si to vyaduje u zmluva s finan?nou spolo?nosou, ktor na auto poi?iava peniaze. Inak nie je havarijn poistka pre vodi?ov povinnou vbavou. Tou je len spomnan povinn zmluvn poistenie, znme ako PZP. Michal Nestarec z pois?ovne Uniqa tvrd, e diskusia o tom, ?i sa havarijn poistka majite?ovi auta oplat alebo nie, sa me za?na pri autch starch ako p? - es? rokov. Po troch - tyroch rokoch sa hodnota vozidla dostva niekde na polovicu pvodnej kpnej ceny. Pomer medzi vkou poistnho a hodnotou vozidla je teda ete stle vysok, porovnva M. Nestarec. Naprklad pri starej kode Octavii, ktor si majite? kpil pred tromi rokmi za pribline 22-tisc eur, ju pois?ov?a stle hodnot na sumu okolo 11- a 12-tisc eur. To je ete stle dos? pe?az, ak by si prpadn kompletn opravu v prpade v?ej kody hradil majite? sm. U ale naprklad es?ro?n auto ohodnocuj pois?ovne vo veobecnosti na zhruba 40 percent pvodnej kpnej ceny. ?o to stoj V prvch rokoch je cena poistky najvyia, pretoe jednak odra najvyiu cenu vozidla a aj jeho opravy pod?a tabuliek pois?ovn, jednak v nasledujcich rokoch zskava vodi? od pois?ovne stle v?iu z?avu bonus z ceny. Podmienkou je, e klient neiadal od pois?ovne peniaze za kodu. Teda nemal poistn udalos?. Naprklad havarijn poistka pre nov kodu Octavia s 1,9-litrovm motorom a s kpnou cenou necelch 19 100 eur stoj vodi?a od 500 do 610 eur, pod?a jeho veku, reginu, v ktorom jazd a vky dosiahnutej vstupnej z?avy. Ak si dohodne s pois?ov?ou spolu?as?, teda v prpade nehody by sa na oprave sm podie?al ur?itou sumou, cena je cite?ne niia. Pri naj?astejie spolu?asti 5 percent z hodnoty opravy, najmenej 165 eur me cena klesn pod 400 eur. Ale u poistka pre rovnak auto, ale tyri roky star, stoj aj o 150 eur menej. Dvodom je postupne rastca vernostn z?ava od pois?ovne. Kto si poisuje starie auto prvkrt, vyhne sa plateniu plnej sumy ako za nov auto vberom havarijnej poistky pre ojazden aut. Na trhu ich ponka u viacero pois?ovn, naposledy k nim pribudla Kooperativa. Pois?ovne ponkaj zmluvy aj na poistenie rozdielu medzi zostatkovou cenou starieho auta a balkom pe?az, ktor si vyiada kpa novho auta po krdei toho starho ?i jeho plnom zni?en. Riei to doplnkov poistenie finan?nej straty, v niektorch pois?ovniach nazvan aj GAP. Ponka ho u v?ina pois?ovn, ktor ponkaj zmluvy pre majite?ov ut. Naprklad v Uniqe vyjde pri rovnakej kode Octavii s dvojlitrovm motorom toto poistenie 154 eur. Me sa uzatvori tandardne na najviac p?ro?n auto. Dvodom takejto hranice je fakt, e aut starie ako es? sedem rokov si u majitelia zriedkakedy poisuj havarijne a aj ich zostatkov hodnoty pod?a tabuliek pois?ovn (sumy, ktor by v prpade kody vyplatili klientom) s u relatvne nzke. Sklo, batoina a ?alie Okrem povinnej, havarijnej ?i doplnkovej poistky finan?nej straty si v pois?ovniach mono dopoisti? ete rzne in varianty svisiace s opravou vozidla. Naj?astejie ponkaj pois?ovne samostatn zmluvy pre poistenie ?elnho skla. Argumentuj tm, e v prpade, ak sa sklo rozbilo naprklad od kame?a odsko?enho od neznmeho auta, pokoden nem pod?a zkona nrok na preplatenie z povinnho poistenia. Ak sa oprava nsledne preplca z klasickej havarijnej poistky, v?inu sumy za opravu zaplat samotn vodi? zo spolu?asti, jednak prde o bonus z havarijnej poistky. Cena vmeny ?elnho skla sa pohybuje tandardne okolo 300 350 eur. Pripoisti si v aute osobitne mono vo viacerch pois?ovniach aj batoinu, proti razu prevan osoby ?i nadtandardn vbavu. Ale naprklad od vla?ajka ponka pois?ov?a Uniqa aj poistenie pred?enia zruky na vybran ?asti vozidla. tandardn zru?n lehota u ut predstavuje dva a tri roky, cez dopoistenie si majite? zabezpe?, e ak sa mu kvli vrobnej vade pokaz niektor k??ov s?as? vozidla aj po uplynut tandardnej zru?nej lehoty, nemus vmenu plati? z vlastnho. Naj?astej dvod kd (pod?a udalost nahlsench pois?ovniam) Z havarijnho poistenia: nraz do statickej prekky (dopravn zna?ka, strom, zvodidl) zrka dvoch ut zrka s osobou alebo pohybujcim sa predmetom (kame?om) Z povinnho poistenia: nraz do inho stojaceho auta (na parkovisku, na ceste) nraz do inho idceho auta (prera?ovanie sa medzi pruhmi, nedodranie prednosti v jazde) pokodenie ?elnho skla Prame?: www.pravda.sk

Rast cien povinnho poistenia neprichdza

07.11.2011: Pois?ovne u roky predpokladaj zvyovanie cien PZP Jedna z prvch vec, ktor prili so zruenm monopolu ttneho poistenia zodpovednosti, boli predpovede o nevyhnutnom raste ceny. T bola ttom udrovan hlboko pod rove? ziskovosti a v prvch rokoch priemern ceny razantne stpali o desiatky percent. Zhruba na polceste sa tento trend zvrtil a v s?asnosti s priemern ceny PZP po odpo?tan vplyvu inflcie prekvapivo sp? na rovni z ?ias demonopolizcie. Vetky zsadn vplyvy na kodovos? pritom neustle rast. Minimlne limity plnenia od za?iatku budceho roka stpnu na pln eurpsku rove?, ktor je pnsobkom tej, s ktorou PZP za?nalo. Narstli ceny v autoservisoch. Zsadne sa omladil vozov park na Slovensku tak vplyvom prsnejch emisnch limitov, ako aj rastom dostupnosti novch automobilov. A nov aut s pre pois?ovne automaticky drahie. 
 Pois?ovne museli dotvori fondy na hradu starch kd zo zkonnho poistenia vo vke takmer dvesto milinov eur. Viac ne sedemnsobne stpla aj cena bodu, ktor sa pouva pri vyjadren s?aenia spolo?enskho uplatnenia. Ide o plnenie, ktor pois?ov?a plat pri nehodch s trvalmi dosahmi na zdravie ofra. Pribda i ciest do bohatieho zahrani?ia, obzvl? po vstupe do E a schengenskho priestoru. Zkonom poadovan poistenie pln pod?a pravidiel krajiny, kde sa nehoda stane, ?o v prpade krajn ako Nemecko ?i vaj?iarsko znamen vysok plnenia pri kadej vnejej nehode. Skrtka, ceny PZP by mali pod?a vetkch pravidiel stpa. Akurt to neplat. Tento rok by vak u nemali klesa?, dfa f Generali Slovensko Vladimr Bezdk. Pri kombinovanom ukazovateli shrne kodovosti a administratvnych nkladov na poistenie na rovni takmer sto percent by to ani nedvalo zmysel. Hoci vetky pois?ovne svorne tvrdia, e v PZP hospodria vyrovnane, respektve s pozitvnou nulou, pravda je skr, e ?as produkuje mierny zisk a druh ?as stratu. Aj ve?k pois?ovne toti prinajmenom priznvaj, e by sa im oplatilo zbavi? sa PZP ako produktu. Prili by sce o vznamn podiel na trhu, ale ziskovosti by to prospelo.
 Podiel ako lkadlo
 Prve podiel na trhu je tou ?arovnou prsadou, pre ktor sa pois?ovne do produktu p?aj. Poistenie ut celkovo tvor tri ptiny neivotnho trhu, polovica z toho je PZP a druh polovica havarijn poistenie. A hoci pois?ovne hovoria o PZP ako o vstupnom produkte, cez ktor vedia zska novho klienta, a preto sa ho oplat predva len za cenu nkladov, pravda je, e nie vetky to doku zro?i?. Alternatvou, ako neprerobi?, je maximlne skresa? nklady na zskavanie klientov, ke?e provzie tvoria zhruba 12 percent z ceny. Na to vlani stavil nov?ik Genertel, ktor ponka poistenie len cez telefn a internet, bez sprostredkovate?skej siete. Za to doke ponknu klientom niie sadzby. Z?avy za vyuitie internetu ?i telefnu pouvaj prakticky vetci vrtane ve?kch pois?ovn ako Allianz ?i Generali.
 Nov vietor
 Na za?iatku bol vvoj cien jednozna?ne rastci v tom ?ase vak tt ur?oval kategorizciu vozidiel i maximlne sadzby poistnho, ktor kadoro?ne dvhal pod?a aktulnych dajov o kodovosti. Zvrat priiel otvorenm trhu a zmenou majite?a vtedajej pois?ovne Ergo. Nov vlastnk SOB sa rozhodol vrazne zvi po?et klientov a priiel s vrazne nimi cenami. Ur?oval ich pod?a vkonu motora, nie objemu, ako bolo dovtedy zvykom. S novm npadom u predtm priiel nov?ik Wstenrot, no ten neponkal tak vrazne nzke ceny. Odpove?ou bola panika u celej konkurencie, ktor nechcela prs? o draho zskanch klientov. V ?ase demonopolizcie ich kupovala benznom ?i pneumatikami zadarmo s o?akvanm, e postupom ?asu sa ich nklady vrtia. Z obavy pred stratou klientov zareagovali konkurenti podliezanm vlastnch cennkov a nastala obrovsk vlna prestupov. Pois?ov?u zmenilo zhruba pol milina ?ud. Vye stotisc z toho si vybralo prve SOB, pre ktor to okrem inho znamenalo obrovsk stratu a odchod predstavenstva. Podobne skon?ila nedvno nastpen Axa.
 Dejiny sa opakuj
 V nasledujcich rokoch po prchode SOB sa stratgia opakovala. Vdy sa objavil novo prichdzajci konkurent, ktor si vybral cestu nzkych cien ako najrchlej spsob zskania klientov. V?ine motoristov sa kon?ila poistka prve k prvmu januru a na jej vpove? mali es? td?ov. 
 Na jese? preto sttisce vodi?ov reagovali na ponuky, ktor im umonili uetri na povinnom poisten. Konkurencia si, prirodzene, brnila najzaujmavejiu klientelu: tch lepie zarbajcich lebo im mu predva aj in produkty a bezrizikovch vodi?ov. Tch chc vetci bez vnimky. Vsledkom bol kolobeh rizikovch vodi?ov, ktor bez problmov zskali maximlny bonus bez oh?adu na ich kodov minulos?.
 Vplyv jesennch akci sa postupne oslabil. Aut sa v s?asnom obdob poisuj na kalendrny rok a viac ne polovica poistiek tak u kon? inokedy ne k prvmu januru. A ich podiel neustle stpa. Postupne tak zoslabne i tba zska vrazn podiel na trhu jednorazovou jesennou ponukou lacnho PZP. 
 Alternatvou je, e neustle klesajce ceny bu? z trhu vyen ?as konkurentov, alebo djde ku krachu ?i aspo? k problmom pri likvidcii. Ani jedno nie je vhrou pre klienta. Zdroj: TREND

Na ?o si da? pozor pri poisten bvania

08.08.2011:Pois?ov?a me shlasi? aj s krytm rizika povodne, no ohrani?i? ho me vo vlukch Po tohtoro?nch povodniach sa ?udia na pois?ovne aj finan?nch poradcov obracali nie len s nahlasovanm kd, ale aj so iados?ami o pravu zmluvy. Zistili, e ich poistenie nehnute?nosti nekryje rizik, ktor ich relne ohrozuj. ?udia sa naj?astejie s?auj na to, e ich poistka zaru?uje nevhodn plnenie pri kodch po zplavch, alebo vbec nekryje kody po vchrici ?i krupobit. ?alm ?asto sa opakujcim problmom s starie poistky uzatvoren aj pred vye desiatimi rokmi. Nimi garantovan sumy vyplaten pokodenm u v s?asnosti s neposta?ujce. Len posledn jnov povodne zanechali na obydliach kody rdovo v milinoch eur. Povode? ?i zplava Ani aktulne ponkan poistky ale nezaru?uj, e sa poistenmu uhrad cel koda na majetku. Naprklad odstrnenie nnosov je ohrani?en podmienkami jednotlivch pois?ovn. Zatia? ?o pois?ov?a Uniqa vyaduje pre vyie odkodnenie odstrnenia zvykov pripoistenie, Generali kryje tieto nklady do vky najviac 10 percent z dohodnutej poistnej sumy. Wstenrot dokonca len do dvoch percent. Niektor pois?ovne, najm tie najv?ie, pouvaj takzvan povod?ov mapy. Stva sa preto, e aj ke? poistia nehnute?nos? v ?asto zaplavovanej zne, riziko povodne do zmluvy nezahrn. Ak si ho chce klient zahrn do krytch rizk, mus si priplati? aj o nieko?ko desiatok percent viac. Riziko povodne sa tie ?asto d poisti len v drahom balku poistenia. Zkladn najlacnej variant ho nemus ponka s platnos?ou pre cel Slovensko vbec. ?ta?, ?ta?, ?ta? Pois?ov?a me obmedzi podmienky odkodnenia aj v tzv. vlukch. Aj ke? pois?ov?a nepouva povod?ov mapu, me ma vo vlukch napsan, e m prvo odmietnu plnenie, pokia? sa nehnute?nos? nachdza v oblasti s vysokm vskytom povodn. Me tam by naprklad vnimka, e pois?ov?a poskytne plnenie pre toto riziko naprklad len raz za p? rokov. Rozdiel je tie medzi poistenm povodne a zplavy, teda ?i pois?ov?a preplat aj kody spsoben zdvihnutm spodnej vody alebo len po prvalovej vlne. Cena poistenia sa li aj pod?a toho, ?i si klient poisuje len samotn budovu alebo aj jej zariadenie. Cena za 100-tiscov poistku so tandardnm krytm, ktor sa vz?ahuje hlavne na obvodov mry a ?iasto?ne aj zariadenie domcnosti, sa pod?a dajov Partners Group hbe od 80 do 160 eur ro?ne. Bliie k hornej hranici s zmluvy na budovy v najv?ch mestch, ak sa poisuj aj proti povodni, prpadne sa poist aj zodpovednos?. ?alie postrehy Neprjemne me postup pois?ovne zasko?i? klientov aj po vlman do ich obydlia. Takchto prpadov pribda prve v letnch mesiacoch, a to najm v chatovch oblastiach. Oplat sa vopred si overi, ak nroky na zabezpe?enie dver, prpadne okien pois?ov?a vyaduje. Inak hroz krtenie poistnho v krajnom prpade a pln zamietnutie plnenia. Pri uzatvran poistky ?udia ?asto nerozliuj medzi zodpovednos?ou za kody ?lenov domcnosti a zodpovednos?ou vyplvajcou z vlastnctva nehnute?nosti. Spsoben koda me by rovnak. Podstatn ale je, ?m, respektve km bola spsoben. Osobitn podmienky tie platia pre netandardn s?asti domcnosti, ako s staroitnosti, elektronika perky a in cennosti. Aj ke? ich majite? zarta do celkovej poistnej sumy, relne bva ich krytie upraven v podmienkach zmluvy osobitne. zdroj: TREND

Slovci sa proti povodniam poisuj nedostato?ne

25.07.2011: Ve?k voda, ktor berie vetko, ?o jej prde do cesty, me vyjs? zle poistench Slovkov draho. Povodne robia na Slovensku stmilinov kody, pois?ovne vak preplatia len ich ?as. Mnoh z ns toti pri poisten svojej nehnute?nosti na povode? nemyslia. Slovci sa poisuj zle Na poistnom etrme. Mnoh Slovci sa proti povodniam nepois?uj alebo sa poistia nedostato?ne. Prdu na to, a ke? im ich majetok splchne voda. Problmom pritom nie je len v tom, e Slovci na povodne pri poistke nemyslia. Niektor sa proti ve?kej vode poistia, ale s nzkou poistnou sumou. Ke? prde na lmanie chleba, zistia, e ich poistka na pokrytie kd nesta?. ?asto sa stva, e klient m naprklad zastaran zmluvu s nzkou poistnou sumou. Ke? sa pois?oval, hodnota bytu mohla by 20-tisc eur, ale dnes rovnak byt stoj 100-tisc eur, a tomu treba prispsobi? aj poistn zmluvu. V opa?nom prpade dostane klient v prpade neprjemnej udalosti len ptinu skuto?nej kody.. Sprvne nastavenie poistnej sumy Erika Barkolov z pois?ovne Kooperativa rad, aby si klient sprvne nastavil poistn sumu, dosiahnu sa to d naprklad aj tm, e sa mu bude poistn suma kadoro?ne aktualizova?. \"Pois?ov?a potom kadoro?ne na zklade rastu cien stavebnch prc a materilov, ktor zverej?uje tatistick rad, uprav poistn sumu i cenu poistenia,\" hovor Barkolov. Okrem toho, e sa klienti nedostato?ne poistia proti povodni sa pod?a hovorkyne Union Judity Smatanovej ?asto stva, e sa zamie?a to, ?o je poisten. \"Zvl᚝? sa poisuje nehnute?n majetok - stavba domu, bytu - a zvl? hnute?n majetok - nbytok, domce spotrebi?e a podobne. Aj ke? s niekedy dojednvan na rovnakej zmluve, treba sa vdy uisti, e s poisten oba druhy majetku,\" rad Smatanov. Klient by si mal teda dobre vma, ?o si poisuje. To ist plat aj v prpade vberu rizk. V niektorom poistnom balku mu by zahrnut povodne, ale u nie vchrice ?i krupobitie. Poistenie v povod?ovej oblasti Nie vetky poistn domy vs ale poistia v povod?ovej oblasti. Niektor sa riadia povod?ovmi mapami a tam, kde ?asto prichdza ve?k voda, nehnute?nosti jednoducho nepoistia. Dobr vber pois?ovne je dleit aj z inho dvodu, mnoh pois?ovne nedostato?ne kryj nklady spojen s odstra?ovanm a ?istenm zvykov bahna a inch nnosov. Jedna z pois?ovn naprklad hrad len nklady do vky dvoch percent z poistnej sumy. Poistenie proti zplavm je s?as?ou poistnch balkov. Balky, v ktorch sa povode? nachdza, vyjd zv?a o nieko?ko desiatok eur ro?ne drahie. Zvis to najm od poistnej sumy. Niektor pois?ovne zoh?ad?uj v cene aj vzdialenos? od vodnho toku prpadne vskyt povodne v minulosti. Zdroj: www.aktualne.sk

ivotn poistku nezrute bez straty

06.07.2011: Kto nechce na ivotnom poisten strati?, mus vydra? plati? zhruba dvadsa? rokov. Platte ?ty, hypotku, odvody, dane a na ivotn poistku vm u ?asto nezostva ve?a pe?az. Navye, hoci ste pri uzatvran zmluvy mali pred sebou od poradcu tabu?ku so s?ubovanmi vnosmi, realita vs niekedy dostva do mnusovch ?siel. Pred?asn zruenie ivotnej poistky si dobre premyslite, aby ste na tom zbyto?ne neprerobili. V prvom rade si overte v zmluve, ak produkt ivotnho poistenia ste v skuto?nosti v pois?ovni uzatvorili, ko?ko platte za poplatky, ak je vkonnos? fondu i poistn lehota. V kapitlovom poisten je vka vnosu vopred znma, tak presne viete, ko?ko na konci poistenia dostanete. In situcia je pri investi?nom poisten, kde nie je garantovan iadne zhodnotenie, ?ie v vnos je zvisl od vvoja investcie. Ak v ?ase poklesu hodnoty vaej investcie poistku pred?asne zrute, mohli by ste na konci poistnej doby dosta? menej pe?az, ako ste tam vloili, ?o by vau pe?aenku ur?ite nepoteilo. Ak monosti vyui? Ak vm z akhoko?vek dvodu klesne prjem do takej miery, e nie ste schopn splca poistn v dohodnutej vke, odpor?am vyui niektor z nasledujcich monost. Me s o znenie spltky poistnho, preruenie platenia poistnho a samosplcanie, ?o znamen, e poistn sa hrad z dosia? nasporench pe?az v poisten. Jednotliv varianty s zvisl od konkrtnych monost vho produktu, ktor mte uzavret. V extrmnom prpade me takto situcia vies? a k zrueniu poistnej zmluvy. Toto sa odpor?a a ako plne posledn variant, lebo je najmenej efektvny a priprav vs aj o ?as vloench pe?az. Ke? chbaj peniaze V prpade, e nevldzete zaplati? jednu ?i dve mesa?n spltky po sebe, ale situcia sa potom zlep a budete schopn dln poistn doplati?, nie je dvod na paniku. Pois?ov?a bude ?aka?, ?i budete pokra?ova? v platen a ak zhruba do troch a iestich mesiacov neza?nete plati?, pole vm vzvu na doplatenie poistnho. Ak vak ani potom nezaplatte, me od vs vymha poistn za cel dobu a do zruenia zmluvy, ke?e vm za ten ?as pokryje dohodnut poistn rizik. V krajnom prpade me v prpad postpi na sdne vymhanie a v dlh me ete vzrs?. est td?ov na vpove? Ak mte s finan?nmi prjmami dlhodobejie problmy, treba situciu za?a? riei?. Nie je vhodn ?aka? a dovtedy, km vy?erpte vetky svoje rezervy, ale flexibilne zareagova? na zmeny. Odpor?am bezodkladne kontaktova? pois?ovate?a a predloi? mu nvrh na rieenie situcie. Vpove? je potrebn doru?i? pois?ovni es? td?ov pred uplynutm poistnho obdobia. Mnoh pois?ovne maj naviazan toto vro?ie na splatnos? poistnho. Ak es?td?ov lehotu nedodrte, vpove? sa pod?a Ob?ianskeho zkonnka posva o ?alie poistn obdobie. Treba sa vyhn aj zbyto?nm chybm. Jednou z nich je, e poistku prestanete plati? v ndeji, e pois?ov?a vm ju automaticky vypovie. Navye, vpove? sa mus do pois?ovne doru?i? a nielen odosla? es? td?ov vopred. Je tie potrebn dba? na to, aby psomn vpove? zmluvy obsahovala vetky potrebn nleitosti a aby bola vlastnoru?ne podpsan poistnkom. So zruenm opatrne Pri pred?asnom zruen ivotnej poistky mete prs? o vetky vloen peniaze vtedy, ak ste ete len v za?iatkoch sporenia. Dvod je pod?a finan?nch analytikov jednoduch popri vetkch poistnch poplatkoch budete ete stle v mnuse. Kad pois?ov?a vak m toti ur?en sadzobnk poplatkov, ktor vm mu v vnos zni. S ur?en bu? fixnou sumou, alebo ako percento zo sumy pri presune pe?az z jednho investi?nho fondu do druhho. Ide naprklad o poplatok za vedenie ?tu, poplatok z investcie. ?alie poplatky s ur?en aj za niektor kony v poistnej zmluve. ivotn poistenie je toti dlhodob produkt, minimlne na ptns? a dvadsa? rokov. Ak si nm chcete zhodnoti? svoje spory len naprklad na p rokov, nem to zmysel. ?m sa teda riadi? Ko?ko na tom stratte? Najprv si treba v zmluve alebo v prslunom zkone overi, ak s monosti zruenia zmluvy. V prvch rokoch s vae peniaze pouit na krytie prevdzkovch a administratvnych nkladov a ete sa netvor kapitl na zhodnotenie. V ?alch rokoch ?as platby sli na krytie poistench rizk a zvyok sa zhodnocuje. Preto logicky na za?iatku sporenia na svojom ?te mte menej pe?az, ako tam zaplatte. Aj keby ste chceli zrui? poistku v prvch rokoch, dostanete vyplaten menej, ako ste na svoj ?et vloili. Otzka znie, ?o vm bude pri zruen poistnej zmluvy vyplaten nasp?. Poistka sa sklad z dvoch ?ast rizikovej a sporiacej. Rizikov kryje ?as rizik. Podobne ako pri havarijnom poisten. Zrute havarijn poistku k vro?iu a pois?ov?a vm ni? nevracia. In je to so sporiacou zlokou. Tu si zv?a ivotn pois?ov?a uplat?uje takzvan kalendr odkupnch hodnt. Pribline prv dva roky je odkupn hodnota na rovni nula eur, potom za?na pomaly rs. Oproti tomu, ?o relne do sporiacej zloky poistenia navkladte, je to markantn rozdiel, ktor je spsoben prve poplatkovm za?aenm poistnej zmluvy. Vy?slenie straty je vak ve?mi relatvne a zle len na type produktu, ktor mte uzavret, a na ?ase, kedy chcete poistn zmluvu zrui?. Strata sa teda me pohybova? od nula a do sto percent. V globle plat, e ?m mte zmluvu dlhie, tm budete ma meniu stratu. Stopercentn strata bva v obdob od uzavretia zmluvy do jej zhruba druhho a tretieho roka trvania. Nulov strata prichdza do vahy v priemere okolo dvadsiateho roku trvania zmluvy. Da?ov ?ava zruen Km ete za minul rok ste si mohli uplatni zaplaten poistn na ivotn poistenie ako nezdanite?n ?as zkladu dane najviac do vky 398,33 eura, za rok 2011 to u neplat. Odpo?tate?n poloka na doplnkov dchodkov sporenie, ?elov sporenie a ivotn poistenie bola od 1. janura tohto roka zruen. Napriek tomu sa vm pod?a a to najm kvli zabezpe?eniu ivotnho tandardu do budcnosti alebo prostrednctvom etrenia ?i krytia rizk. Jednm z benefitov je naprklad aj to, e ivotn poistenie nemus by predmetom dedi?skho konania a plnenie me by vo ve?mi krtkom ?ase vyplaten oprvnenej osobe, ktor si vyberiete. ?alou vhodou je monos? oslobodenia od platenia poistnho v prpade trvalej invalidity, kedy bude pois?ov?a pokra?ova? v platen hlavnho poistenia a investi?nej zloky za vs. Niektor pois?ovne dokonca platia za vs aj rzne pripoistenia. ivotn poistenie nepodlieha exekcii a tie je vhodn pre tch, ktor si nedoku odloi? peniaze, ale cez sporiacu zloku ich nti etri. Zdroj: www.trend.sk

ver ?i leasing auta? ?o sa oplat viac.

14.06.2011: Dleit je prepo?ta si, ktor rieenie je najlacnejie a o ko?ko preplatte hodnotu kupovanho auta. Ak uvaujete o kpe novho auta a nemte na? dostatok financi, pravdepodobne sa budete rozhodova? medzi bankovm verom a lzingom. Lzingov spolo?nosti ?i banky ponkaj mnoho zaujmavch produktov s rznou lehotou viazanosti a vhodnm ro?enm. Treba sa v nich vak sprvne zorientova?. Na ver v banke kupuj aut t, ktor chc by vlastnkmi vozidla ihne?. Pri lzingu je pod?a Igora Sandtnera, obchodnho manara finan?no-poradenskej spolo?nosti Salve Finance, vlastnkom auta lzingov spolo?nos? a po splatenie poslednej spltky klientom. Z finan?nho h?adiska je dleit prepo?ta si, ktor rieenie je pre vs najlacnejie a o ko?ko preplatte hodnotu kupovanho auta. Treba si uvedomi?, e vdavky na automobil narast nielen o spltky za kpu, ale aj o pravideln kpu pohonnch ltok a potrebn servis. Kde vybavte ver na auto very ?elovo ur?en priamo na auto ponkaj iba VB banka, ?SOB, OTP a Volksbank. Ostatn banky mu auto financova bez?elovm spotrebnm verom, prpadne bez?elovou hypotkou. Rozdiel medzi ?elovm a bez?elovm spotrebnm verom je vak v rokoch. Ben spotrebn ver je zvy?ajne drah ako ?elov ver na auto, pokia? ide o roky i celkov preplatenie. very na auto s niie a pohybuj sa na rovni ro?nho roku od siedmich percent vyie, pri?om bez?elov spotrebn very si vybavte s rokom v priemere od 12 do 17 percent, rad Maro Ov?arik, finan?n expert webovho portlu FinancnaHitparada.sk. V bankch si mete vybavi? na mieste aj zkonn a havarijn poistenie financovanho auta. Pri vbere vhodnho veru na auto si treba vma vku roku a najm to, ?i je fixovan na cel lehotu splatnosti veru, alebo ho me banka meni? po?as splcania. Takisto v banke, ktor vyaduje zaloenie auta v notrskom registri, si treba dobre pre?ta verov zmluvu, aj to, do akej miery mete s tmto autom narba, naprklad ho poi?a? ?i preda?, dodva M. Ov?arik. Poplatky za poskytnutie veru, prpadne in poplatky spojen s verom, s zv?a rovnak. Pri bez?elovom vere si vak klient uetr predkladanie dokladov o aute, uspor za havarijn poistenie, ak ho nechce, prpadne uetr za poplatky za zaloenie auta do notrskeho registra. Pri ojazdenom aute si treba dobre spo?ta vhodnos? havarijnho poistenia, ktor maj pe?an stavy zv?a ako podmienku, aby nebolo prive?mi drah. Spolo?n suma mesa?nej spltky a platby na havarijn poistenie me by nakoniec tak vysok, e sa vm v?mi oplat kpi nov auto. Splca ver na auto neodpor?a M. Ov?arik na viac ako tyri a p rokov, ke?e tandardne vydr vozidlo bez poruchy prve toto obdobie. Potom do? u zv?a treba investova?, take je vhodn, aby bol u vtedy automobil splaten. ver na auto z banky je vhodn tm, e sa stvate okamite vlastnkom auta. Nemuste vak plati? iadnu akontciu, ?m sa k autu dostanete bez potreby vlastnch pe?az. Nemte povinnos? plati? havarijn poistenie, aj ke? pri novom aute to zvy?ajne odbornci odpor?aj. Na ver v banke vak muste pod?a M. Ov?arika splni spravidla prsnejie kritri, ?ie treba preukza schopnos? splca tento ver. Ak ste mali v minulosti menie ?akosti so splcanm nejakej pi?ky, banka vm ver nemus neposkytn. Pre koho je vhodn lzing Lzing je z h?adiska poplatkov a rokov zvy?ajne lacnejm rieenm, ale po?as lehoty jeho splatnosti nie ste vlastnkom auta. Pritom sa pod?a M. Ov?arika o auto muste stara tak, ako keby ste jeho vlastnkom boli. To znamen, e muste plati? servis ?i opravy auta. Taktie je pri ?om povinn havarijn poistenie vinkulovan v prospech lzingovej spolo?nosti. Akontcia na auto financovan lzingom je tandardne tridsa? a es?desiat percent. Ako hovor Maro Ktnik, vkonn riadite? finan?no-poradenskej spolo?nosti Partners Group SK, auto na lzing kupuj ?astejie podnikatelia a verom z banky ho financuj osoby, ktor auto kupuj na osobn potrebu. Pri lzingu auto kupuje lzingov spolo?nos? a prenajma ho za odplatu (lzingov spltka) zujemcovi o lzing. Po plnom splaten vetkch spltok aj s prsluenstvom odkupuje auto njomca za vopred dohodnut cenu. Pri kpe auta na lzing muste pod?a M. Ktnika plati havarijn poistenie, ktor je vinkulovan vo?i lzingovej spolo?nosti. Spravidla tie potrebujete pri kpe zaplati? ?as kpnej ceny za auto vopred. Vhodou je, e lzingov spolo?nosti neposudzuj prjem tak prsne, pretoe maj zruku vo vlastnctve auta. Takto me kpi auto aj za?najci podnikate?. V prpade neplatenia zmluvnch podmienok mu auto okamite stiahnu a preda? inej osobe. Z mjho poh?adu je nevhodou, e v prpade nehody a totlnej kody na aute je najskr odkodnen lzingov spolo?nos? ako majite? auta a a potom po odpo?tan amortizcie (opotrebenie auta v ?ase pozn. Profit) njomca, ?ie klient. Vo v?ine prpadov je to omnoho menej, ako zaplatil, vrav M. Ktnik. Pri lzingu je vhodou dostupnos? auta pri slabom prjme a v prpade vyej akontcie je mon aj nulov preplatenie. Nevhodou vo v?ine prpadov je potreba vlastnch zdrojov, poplatok hne? s prvou spltkou lzingu a nevlastnctvo auta. Ako je to s poplatkami Poplatky s s?as?ou kadej verovej ?i lzingovej zmluvy. V mnohch prpadoch rozhoduj aj o tom, ktor spsob financovania je vhodnej. S lzingom je pod?a M. Ktnika spojen vodn poplatok za poskytnutie veru, ktor sa pohybuje do dvoch percent z poskytnutej vky veru. ver v banke m okrem jednorazovho aj pravideln poplatok za vedenie verovho ?tu, ktor pri nich veroch viac ovplyv?uje celkov preplatenie. Me sa pohybova? v rozpt od troch do p? eur mesa?ne. Okrem tchto poplatkov mus klient rta aj s poplatkami za prihlsenie auta na polcii. Na za?iatku lzingu si zapisujete auto ako drite? a po splaten lzingu ako nov majite?. ?alm rozdielom ja aj to, e pois?ovne odme?uj klientov za bezkodov priebeh aj po?as splcania poistnho, ktor je viazan na zmluvu. Ak mte uzatvoren havarijn poistenie individulne, me sa vm pri bezkodovom priebehu celkov spltka zni, ale ak spsobte kodu, aj zvi. V lzingu je tandardne dohodnut rovnak spltka aj s poistnm na cel obdobie. Pri bez?elovom, ale i ?elovom vere na auto platte pod?a slov M. Ov?arika poplatok za poskytnutie, ktor je zv?a pribline dve percent z vky veru. ?alej platte poplatok za vedenie verovho ?tu, ktor je vo vke pribline dve eur mesa?ne. Na ?om najviac preplcate? Najviac na veroch ?i lzingoch pri kpe automobilu preplcate, ke? vka veru oproti kpnej cene auta je vysok. Lzingov spolo?nosti vtedy pod?a M. Ktnika kalkuluj s vym koeficientom, ?ie s prirkou. Vhodou pri zaobstarvan novho automobilu je disponova vlastnmi prostriedkami, ktor mete poui? na kpu a neprefinancova? cel sumu len verom ?i lzingom. Z mjho poh?adu je najvym rizikom hodnota auta vo?i vke dlhu. Je znme, e auto okamite po vjazde z predajne vrazne strca na hodnote. ?m menej zaplatte vopred, tm je spomnan rozdiel v vodnch rokoch vy. Me sa sta, e pri nehode alebo totlnej kode na aute zaplaten suma oproti hodnote, ktor dostanete za nepojazdn auto, bude vyia aj napriek tomu, e mte auto celkove poisten, uzatvra M. Ktnik. Zdroj: www.eprofit.sk

Na nehody v prci existuje poistka

27.05.2011: Najviac kd vyplcaj pois?ovne za kody na havarijne poistench vozidlch zamestnvate?ov Prechdzaj vm v prci rukami denne tiscky eur alebo najazdte stovky kilometrov sluobnm autom, prpadne je vaou prcou preklada? tovar na vysokozdvinom vozku? Kad vae zavhanie me firme, pre ktor pracujete, spsobi? obrovsk kody. Za niektor zodpovedte v plnej vke. V niektorch prpadoch vs vak chrni zkon a mete si navye uzatvori poistenie. Ak v prci robte s hotovos?ou, zrejme ste u pri nstupe do zamestnania podpsali hmotn zodpovednos?. kodu zamestnvate?ovi potom budete musie? uhradi? v plnej vke. Ak tak zodpovednos? podpsan nemte a znehodnotili ste naprklad drah notebook, zamestnvate? od vs pod?a zkona me vymha kodu do vky tvornsobku vho priemernho mesa?nho platu. Prve pre takto prpady je ur?en poistenie. Mete sa poisti Poistenie kryje kody spsoben zavinenm konanm zamestnanca pri plnen pracovnch povinnost, hovor Pavol Pastr z Uniqa pois?ovne. Ide naprklad o vyrobenie nepodarku, pokodenie po?ta?a, sluobnho motorovho vozidla, pokodenie zverench vec ?i pokodenie vec pri monti. Ale pozor, ak mete sluobn vozidlo vyuva na skromn ?ely a havarovali by ste po?as skromnej cesty, poistka by sa na to nevz?ahovala. V takomto poisten sa kryj len kody spsoben pri vkone povolania alebo v svislosti s nm. Poistenie sa takisto nevz?ahuje ani na kody spsoben myselne. Nezaplatia vm ani za straten veci alebo ak kodu spsobte ?ahostajnos?ou ?i hrubou nedbanlivos?ou porute pracovn povinnosti. Pois?ov?a pln to, ?o si v zmysle prslunch ustanoven Zkonnka prce m zamestnvate? vymha z titulu veobecnej zodpovednosti zamestnanca za kody. Znamen to, e vina zamestnanca mus by preukzan. Pri krdei veci, v prpade, ak zamestnanec neporuil iadnu svoju povinnos?, nie je preukzan jeho zavinenie, a teda jeho zodpovednos?, v takom prpade zamestnvate? nie je oprvnen poadova? nhradu kody, uvdza P. Pastr. Ko?ko to stoj Vo v?ine pois?ovn plat, e vka poistnho zvis od toho, ak prcu zamestnanec vykonva ?i ide o administratvneho pracovnka, technickho pracovnka alebo u?ite?a. In cenu poistenia m administratvny zamestnanec a in vodi? z povolania, hovor Judita Smatanov z Union pois?ovne, ktor tento produkt za?ne ponka na jese?. Dleit je tie dohodnut poistn suma naj?astejie sa ur?uje vo vke tvornsobku priemernej mesa?nej sumy zamestnanca do tejto vky zodpoved zamestnanec za kody svojmu zamestnvate?ovi. Niektor pois?ovne rozliuj aj zemn platnos? poistenia, ale najdleitejou zlokou je pripoistenie kd na vozidle zamestnvate?a. V zvislosti od toho, ?i zamestnanec pripoistenie auta m alebo nem, sa pohybuje aj cena za poistku. Pri administratvnom pracovnkovi s poistnou sumou tritisc eur je vka ro?nho poistnho 28 eur. Ak poaduje aj pripoistenie kd na motorovom vozidle zamestnvate?a, vka ro?nho poistnho s tmto pripoistenm je 140 eur, kontatuje Erika Barkolov z Kooperativa pois?ovne. Pois?ov?a preplca pri plnen zo zodpovednosti vku skuto?nej kody. To znamen, e zoh?adn vek, opotrebovanos? vec aj aktulnu hodnotu obdobnch vec na trhu. Preto je potrebn dokladova? zo strany poistenho pri likvidcii kody nadobdaciu hodnotu a vek ukradnutch vec pokladni?nm dokladom alebo faktrou, dop??a E. Barkolov. Plnenie pois?ovne je limitovan. Do vky tvornsobku hrubho priemernho mesa?nho prjmu zamestnanca, respektve do vky poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve. Z poistnho plnenia odpo?ta pois?ov?a spolu?as? poistenho vo vke desa percent, hovor Silvia Vonzov z Komunlnej pois?ovne. Ak kody s naj?astejie Najviac kd pois?ovne jednozna?ne vyplcaj za kody na havarijne poistench vozidlch zamestnvate?ov, ktor spsobili poisten zamestnanci. Ve?k ?as uvedenho typu kd predstavuj drobn a niie kody na motorovch vozidlch. V prpade vodi?ov profesionlov, ide o pokoden sptn zrkadl, nraznky, svetl z dvodu nepozornosti pri jazde, hovor E. Barkolov z Kooperativy. Menie percento predstavuj kody zamestnancov pracujcich v kancelrii. P. Pastr z Uniqa pois?ovne spomna pri kodch okrem zamestnancov s pridelenmi sluobnmi autami aj ?ud pracujcich vo vrobnom priemysle alebo vykonvajcich manulne prce u zkaznkov. Ten, kto m poistenie, sa okrem toho, e za neho pois?ov?a v prpade kody peniaze zaplat, me spo?ahn ete na jednu vec e zamestnvate? si od neho bude vymha skuto?ne iba to, na ?o m pod?a zkona nrok. Pois?ov?a na to dohliadne. Ako pois?ov?a riei situcie Ukradnut laptop z uzamknutho auta ak ide o vec, ktor zamestnvate? zveril zamestnancovi na zklade psomnho potvrdenia, ide o prpad vluky z poistenia, pois?ov?a kodu nezaplat. Ak by nelo o vec zveren, ani v tom prpade nepjde o zodpovednos? zamestnanca, ale o trestnoprvnu zodpovednos? pchate?a. Ak by mal vak zamestnanec v nplni prce psomne zakzan nechva takto vec v uzamknutom vozidle, ilo by o poruenie zkazu, za ?o me vyvodi? zamestnvate? vo?i zamestnancovi postih. Neme vak s o zodpovednos? zamestnanca za krde. Zo stola v prci zmizol mobil ak ide o sluobn mobil zveren zamestnancovi, v danom prpade me by ?ak zisti pchate?a. Plat tu vak rovnako vluka z poistenia. Vylial som kvu na sluobn po?ta? ak ilo o kodu z neopatrnosti (myseln vyliatie nie je poistn udalos?) a dolo k pokodeniu, mohlo by s? o udalos? kryt poistenm. Havria sluobnm autom poistenie zodpovednosti zamestnanca pri kodch spsobench na motorovch vozidlch zamestnvate?a sa vz?ahuje len na kody spsoben na havarijne poistench vozidlch. Z poistenia zamestnanca sa uhrdza odpo?tan vka spolu?asti z havarijnho poistenia, pokia? tto nepresahuje vku tvornsobku hrubej mesa?nej mzdy zamestnanca alebo vku poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve zamestnanca. Na havriu kodu na vozidle pouitho na skromn ?ely sa poistenie nevz?ahuje, poisten zamestnanec m prvo, aby za neho pois?ov?a nahradila kodu, za ktor zodpoved zamestnvate?ovi iba v prpade, e mu kodu spsobil zavinenm poruenm povinnost pri plnen pracovnch loh alebo v priamej svislosti s nm. Zamestnvate? je pritom povinn preukza zamestnancovo zavinenie. Zdroj: TREND

Od janura 2012 vyie krytie v PZP

16.05.2011: Povinn poistenie bude slovenskm vodi?om od janura budceho roka kry chrbt viac ako doteraz. Napriek tomu ofrom pod?a pois?ovn nehroz, e by im preto vraznejie stpli ceny za povinn poistky. Prip?a sa zvenie v priemere na rovni tohtoro?nej inflcie. Prpadn kody po nehode uhrad pois?ov?a za vodi?a pri majetkovch kodch po novom do vky najmenej milina eur a do vky najmenej piatich milinov pri kodch na zdrav. V s?asnosti mus kry povinn poistenie kody na majetku do vky pol milina eur, pri zdrav je hranica 2,5 milina. Zvenie takzvanch poistnch limitov si vyiadali jednotn pravidl Eurpskej nie. Priestor pre pohyb sadzieb poistnho smerom hore je v s?asnosti miziv, ak vbec, hodnot generlny riadite? Generali Slovensko Vladimr Bezdk. Pois?ov?a je tre?ou najv?ou na slovenskom trhu, aj v povinnom poisten ut. Dvod je u nieko?ko rokov rovnak ostr konkurencia, ktor sa prejavuje cenovm bojom najm o majite?ov najmenej rizikovch ut s objemom motora do 1,6 litra. Ide zrove? o najpo?etnejiu skupinu klientov. V?aka konkurencii priemern cena na jedno poisten auto u nieko?ko rokov po sebe kles a pod?a V. Bezdka je trh u tret rok po sebe v strate. Napriek tomu na trh pred polrokom pribudol nov hr?. Pois?ov?a Genertel, ktor je tunajou pobo?kou ma?arskej Genertel Biztost a patr zrove? do talianskej pois?ovacej skupiny Generali, spustila ako prv na Slovensku predaj povinnch poistiek takmer vlu?ne prostrednctvom telefnu a mobilu. So svojimi doterajmi vsledkom je Genertel spokojn, aj ke? oficilne do konca roka 2010 zskal necelch 1500 zmlv. Nemus by pritom poslednou pois?ov?ou, ktor rozrila doteraj po?et hr?ov na poli povinnho poistenia. Vlani si povinn poistenie pod?a tatistk Slovenskej kancelrie pois?ovate?ov, ktor zastreuje pois?ovne poskytujce tento typ zmlv, uzatvorili tunaj obyvatelia pre takmer 2,2 milina svojich ut. Ko?ko za ne zaplatili, zvykne zas Slovensk asocicia pois?ovn zverej?ova? a v polovici roka. Za rok 2009 pois?ovne len na tchto zmluvch vyzbierali takmer 285 milinov eur, ?o predstavuje 30 percent z celkovch pe?az za neivotn poistenie a zhruba estinu celho poistnho trhu. Dianie okolo povinnho poistenia a hlavne cien pre vodi?ov je najintenzvnejie vdy koncom roka, od konca oktbra do polovice novembra, ke? maj ancu vypoveda? doterajiu zmluvu a prejs? ku konkurencii majitelia zhruba kadho tretieho vozidla. Pozn.: daje za cel rok 2010 (ani predben) ete SAP oficilne nezverejnila. Zdroj: SAP, SKP, eTREND

Cestovn poistenie nevyhnutn vbava na dovolenku

16.05.2011:Viete o tom, e oetrenie a lieky v prpade poranenia morskm jekom v Chorvtsku mu pacienta vyjs? na viac ako 100 EUR? Nehovoriac o tom, e za oetrenie, prevoz do nemocnice a operciu zlomenho zpstia v Turecku mete zaplati? viac ako 11.000 EUR! Aj toto s neprjemnosti, ktor sa stali slovenskm turistom v minulom roku po?as ich letnej dovolenky. Naastie, mali uzatvoren cestovn poistenie v Union pois?ovni, ktor nklady na oetrenie a lie?bu za klienta uhradila. Eurpsky zdravotn preukaz nesta? Ak sa aj vy toto leto chystte do zahrani?ia, nezabudnite na cestovn poistenie. Eurpsky preukaz zdravotnho poistenia, ktor vm bezplatne vystav vaa zdravotn pois?ov?a, zabezpe? nrok na oetrenie a lie?bu vo verejnch zdravotnckych zariadeniach a aj to iba v krajinch Eurpskej nie. Pacient vak ?asto mus z vlastnho vrecka zaplati? nemal spolu?as?, napr. vo Franczsku 30% z ceny lekrskeho vkonu, v Taliansku dokonca pacient hrad cenu liekov v plnej vke. V Chorvtsku, ktor nie je ?lenom E, Eurpsky zdravotn preukaz neplat vbec. Pre?o je vhodn si uzatvori cestovn poistenie Ak sa chcete vyhn tomu, aby ste na svoj ?et znali nklady na spolu?as? alebo prevoz sp? do vlasti, uzatvorte si pred cestou do zahrani?ia komer?n cestovn poistenie. Poistenie lie?ebnch nkladov v zahrani? pokrva nklady na oetrenie, lieky, hospitalizciu, prevoz do najbliieho zdravotnckeho zariadenia a tie repatriciu na Slovensko. Poistenie navye zah??a oetrenie aj u skromnho lekra a s?as?ou je aj non-stop dostupn asisten?n sluba v slovenskom alebo ?eskom jazyku. ?o si mete ete pripoisti V rmci cestovnho poistenia si mete tie pripoisti batoinu, vrtane osobnch dokladov, uzatvori razov poistenie pre prpad smrti v dsledku razu alebo trvalch nsledkov razu ?i poistenie zodpovednosti za kodu, ktor by ste mohli spsobi? na zdrav ?i majetku tretej osobe. ?asto vyuvan je aj poistenie storna objednanej sluby (letenky, ubytovania, zjazdu) a krtkodob poistenie domcnosti platn po?as vho pobytu v zahrani?. Ak na dovolenku cestuje s vami aj v zvierac mil?ik, v Union pois?ovni si mete poisti aj prpadn nklady na jeho lie?bu v zahrani? a zodpovednos? za kodu, ktor tretej osobe zvieratko spsob. Zdroj: Union pois?ov?a, a.s.

Najv? nrast PZP v roku 2010 vo Wstenrote

16.05.2011:Wstenrot pois?ov?a ku koncu decembra 2010 evidovala viac ako 106 000 klientov v rmci povinnho zmluvnho poistenia motorovch vozidiel. Po?as roka 2010 zskala 65 000 novch klientov, ?m zaznamenala najv? nrast spomedzi vetkch pois?ovn na trhu. Vrazn prrastok novch klientov po?as poslednho roka potvrdil, e kritri vpo?tu, ako aj vka sadzieb poistnho boli nastaven sprvne. Pre stredne ve?k pois?ov?u je takto nrast mimoriadnym spechom," uviedol riadite? seku neivotnho poistenia Wstenrot pois?ovne Mgr. Erik Nikmon. Na trhu je v s?asnosti iba 5 pois?ovn s viac ako 100 000 poistenmi vozidlami. V porovnan s rokom 2008 Wstenrot pois?ov?a narstla viac ako 3-nsobne. daje vyplvaj z materilu Vsledky trhu poistenia zodpovednosti za rok 2010" od Slovenskej kancelrie pois?ovate?ov. Zdroj: Wstenrot pois?ov?a, a.s.

Union vstupuje na trh poistenia ut

Union pois?ov?a, ?len pois?ovacej skupiny Eureko B. V, vstupuje na trh poistenia motorovch vozidiel. Od polovice tohto td?a ponka klientom u aj povinn zmluvn poistenie a havarijn poistenie. Union pois?ov?a chce poda slov jej hovorkyne Judity Smatanovej v rmci poistenia odme?ova? zodpovednch vodi?ov za bezkodov priebeh. Zrove? chce psobenm v tomto segmente rozri svoje psobenie na cel poistn trh. "Chceme maximlne vyui potencil trhu, na ktorom segment poistenia motorovch vozidiel tvor a 60 % trhu neivotnho poistenia," kontatuje generlny riadite Union pois?ovne Tibor Brik. V?inovm akcionrom Union pois?ovne, a. s. ako aj Union zdravotnej pois?ovne, a. s. je Eureko, B. V., ktor psob ako skromn skupina registrovan v Holandsku. Eureko, B. V. poskytuje finan?n sluby, pri?om sa zameriava predovetkm na pois?ovnctvo. M spolo?nosti v 13 krajinch sveta, pri?om zamestnva viac ako 25 000 zamestnancov. Skupina Eureko v rmci svojej ?innosti ponka ivotn a neivotn poistenie, dchodkov produkty, zdravotn poistenie, ako aj sprvu aktv a bankovnctvo.

V Unione PZP aj s hmotnosou auta

S absoltnou novinkou v povinnom zmluvnom poisten (PZP) prde na jesenn trh pois?ov?a Union, ktor doposia? tento produkt vo svojej ponuke nemala. Jej snahou je prostrednctvom PZP oceni? bezpe?n jazdu zodpovednch vodi?ov. Zastva nzor, e nie je fr, aby cestn pirti a zodpovedn vodi?i platili rovnako. Cenu povinnho zmluvnho poistenia vypo?ta Union na zklade novho parametra hmotnos? vozidla, ?o je absoltna novinka na slovenskom trhu. Odbornci pois?ovne Union tvrdia, e v kombincii s vkonom vozidla a vekom vodi?a tak vedia optimlne stanovi? dobr cenu PZP pre klienta. Hoci parameter hmotnos? vozidla slovensk vodi?i zatia? nepoznaj, na eurpskych trhoch je u znmy. Union tto novinku zavdza v spoluprci so sesterskou pois?ov?ou Achmea, ktor je jednotkou na holandskom poistnom trhu. Cie?ovou skupinou pre Union v povinnom zmluvnom poisten s vodi?i vo veku 25 50 rokov zo vetkch reginov Slovenska, predovetkm vak mimobratislavsk a ro?ne by mali najazdi menej ako 20 000 km . Ich vozidlo by malo ma 3 6 rokov a vkon do 85 kW. Okrem dobrej ceny povinnho zmluvnho poistenia a havarijnho poistenia chyst Union pre zodpovednch vodi?ov odmenu. Pokia? klient za 10 mesiacov platnosti poistenia nespsob kodu, ?ak ho odmena v podobe 10tich percent z dojednanej sumy povinnho zmluvnho poistenia. O t klient nemus iada, pois?ov?a mu odmenu automaticky zale na ?et. A to nie je vetko. Ako dar?ek kad klient zska poukku na umytie auta v OMV (ak si povinn zmluvn poistenie dojedn do 31.12.2009) a bude zaraden do zlosovania o 108 PZP zadarmo nie na rok, ale doivotne. Union pripravil aj novinky v havarijnom poisten. K nim patria 10percentn z?ava pri s?asnom uzavret PZP a 5percentn z?ava pre klientov Union pois?ov?a alebo Union zdravotn pois?ov?a. Povinn zmluvn poistenie od Unionu u od 15.9.2009 sprostredkuje spolo?nos? Sentia s.r.o. aj na jej univerzlnom portli o poisten WWW.POISTI.TO , kde bude mon tento produkt porovna? aj s ponukou ostatnch pois?ovn a zmluvu si priamo uzatvori. Celkov po?et pois?ovn ponkajcich povinn zmluvn poistenie na slovenskom poistnom trhu sa tak zvi na 10. SENTIA, odbor PR

Zkon o finan?nom sprostredkovan

Zkonom sa vytvor jednotn register finan?nch sprostredkovate?ov, ktor bude vies? Nrodn banka Slovenska Nov zkon o finan?nom sprostredkovan m pod?a ministerstva financi zabezpe?i? primeran ochranu klientov, a to najm tch, ktor s ovplyvnite?n a zranite?n a ich vedomosti a znalosti o fungovan finan?nho trhu nie s dostato?n na to, aby mohli prijma kvalifikovan, racionlne a nezvisl rozhodnutia. Vytvor sa jednotn register finan?nch sprostredkovate?ov, ktor bude vies? Nrodn banka Slovenska. "Jednotn registrcia umon klientom jednoducho si overi, ?i osoba disponuje poadovanm povolenm," kontatuje rezort. Nov prvna prava bude ma pod?a ministerstva dosah na cel finan?n trh. Ur?uje toti spolo?n princpy ochrany spotrebite?a vo vetkch oblastiach finan?nho trhu, a to poistenia a zaistenia, kapitlovho trhu, doplnkovho dchodkovho sporenia, prijmania vkladov a poskytovania verov. "Nie je cie?om nvrhu zkona zabezpe?ova? ochranu osobm, ktor tto ochranu z objektvnych dvodov nepotrebuj a preto na zklade uvedenho s v nvrhu zkona klienti kategorizovan na profesionlnych a neprofesionlnych," uvdza ministerstvo financi. Neprofesionlnym klientom bude fyzick osoba, ktorej je poskytovan finan?n sprostredkovanie alebo finan?n poradenstvo pre osobn potrebu alebo pre potrebu prslunkov jeho domcnosti. Zdroj: eTrend (krten)

ivotn poistenie prvkrt prekonalo neivotn

Tento rok ?akaj pois?ovne pre krzu spomalenie Za vla?ajok predpsali slovensk pois?ovne dohromady viac ako 63 milird korn (2,1 mld. eur), po prvkrt pritom ivotn poistenie prekonalo neivotn a tvorilo viac ako 52 percent trhu. V?aka rchlemu rastu hlavne v prvch troch tvrtinch roka posko?ilo takmer o 15 percent, pri?om neivot stagnoval. Ku koncu roka sa ivotn poistenie spomalilo vplyvom krzy, prudko klesol hlavne zujem o investi?n poistenie. To tvor zhruba tretinu celkovho predpisu, za rok 2009 bude jeho podiel teda ni. Rovnako sa prestali ponka jednorazovo platen poistenia, ktor boli v predchdzajcich rokoch populrne ako spsob zhodnocovania spor. Vo vyspelch krajinch tvor ivotn poistenie 60 - 70 percent celho trhu, na Slovensku teda ete m priestor na rast. Pod situciu v neivotnom poisten sa op? podpsalo povinn poistenie automobilov. Priemern cena tohto poistenia u tret rok klesala, v porovnan s rokom 2003 a na polovicu. Pod?a Torstena Leueho, fa najv?ej firmy na trhu Allianz - Slovenskej pois?ovne, je toto poistenie stratov. No nik nechce s cenovou vojnou presta?. Monos zmeny vid jedine v tom, e niekto pre takto cenov politiku skrachuje. Nemyslm, e sa tento trend v najblich dvoch rokoch obrti," dodva. Pod?a predbench informci z trhu mono v ivotnom poisten o?akva ?alie spomalenie pre opatrnos? klientov. Predstavitelia najv?ch ivotnch hr?ov priznvaj, e sa nov biznis v s?asnch podmienkach rob ?aie, obzvl? sa klienti obvaj investi?nho poistenia. V neivotnom poisten mono o?akva stagnciu a pokles. Porovnanie vychdza z dajov Slovenskej asocicie pois?ovn, ktor zastupuje zhruba 98 percent celho trhu. V rebr?ku teda chbaj naprklad Rapid Life ?i pobo?ka AIG Europe. zdroj: eTrend

Povinn vbava motorovho vozidla

Od 1. mja 2009 nastali zmeny v povinnej vbave vozidiel Obsah a rozsah povinnej vbavy motorovho vozidla stanovuje Vyhlka Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci SR ?. 578/2006 Z. z, ktor plat od novembra 2006. Dopravn polcia me na zklade nej v rmci cestnej kontroly kontrolova? brzdov systm a komponenty, stav vfukovho systmu, dymivos naftovch motorov, STK, plynn emisie (motorov na benzn, LPG a CNG), mechanizmus riadenia, svetlomety a sveteln signalizciu, ale aj na stav kolies a pneumatk, pruenie a podvozok. V prpade, e polcia zist neplatn zznam o kontrole v stanici technickej kontroly alebo emisnej kontroly, je v jej prvomoci odobra? na mieste tabu?ky s eviden?nmi ?slami vozidla. Nsledne by mal by o tom informovan Obvodn rad pre cestn dopravu a pozemn komunikcie, ktor me nariadi termn absolvovania kontroly v STK alebo EK. V prpade, e majite? motorovho vozidla jeho rozhodnutie neakceptuje a nepredlo protokoly o absolvovan kontroly v STK alebo EK, me djs? k nvrhu na vyradenie vozidla z premvky, ktor je v prvomoci Dopravnho inpektortu Polcie SR. Povinn vbava S?as?ou povinnej vbavy osobnho motorovho vozidla pod?a vyhlky 578/2006 Z. z. s od 1. novembra 2006: nhradn elektrick poistky, ak sa v elektrickej intalcii pouvaj, minimlne po jednej z kadho druhu nhradn vlknov iarovky s vnimkou svetelnch zdrojov s plynovou vbojkou, ak sa pouvaj v svetlometoch alebo svietidlch vozidla, a to po jednej iarovke z kadho druhu, pouvanho na vonkajie osvetlenie vozidla a nradie, potrebn na ich vmenu s vnimkou zvltneho vstranho svetla prru?n zdvihk s nosnos?ou, rovnajcou sa aspo? za?aeniu najviac za?aenej npravy alebo zdvhanej ?asti vozidla (1) k?? na matice alebo skrutky kolies (1) nhradn koleso s rfikom a pneumatikou predpsanho druhu a rozmeru (1) bezpe?nostn odev (vesta, overal, bunda, pltenka) ?an ty? alebo lano schvlenho typu, ur?en na vle?enie vozidiel homologovan prenosn vstran trojuholnk lekrni?ka Pozn.: (1) - Nevz?ahuje sa na aut, ktor maj vetky koles vybaven pneumatikami s technolgiou, umo?ujcou jazdu aj po defekte (napr. Run-flat), a vozidl, vybaven prostriedkami na opravu pokodenej pneumatiky bez demonte. Bezpe?nostn reflexn vesta by mala by umiestnen v interiri vozidla tak, aby na u vodi? dosiahol priamo zo sedadla a mal ju ?o najskr oble?en, najlepie u pri vystupovan z vozidla. Autolekrni?ky a motolekrni?ky Lekrni?ky na poskytnutie predlekrskej do?asnej prvej pomoci sa od 1. mja 2009 menia. Povinne musia by oranovej farby s vyobrazenm rovnoramennho bieleho kra. Novinkou je, e od 1. mja predvan lekrni?ky musia obsahova? aj tzv. Kartu prvej pomoci. Lekrni?ky ur?en pre cestn dopravu sa naalej rozde?uj na motolekrni?ku, autolekrni?ku pre osobn a nkladn dopravu a autolekrni?ku pre hromadn dopravu. Obsah sa rozde?uje na tyri zkladn moduly a pecifikuje ho vyhlka 143/2009 Z. z . Motolekrni?ka pod?a odseku 1 psm. a) obsahuje: Modul ?. 1 Pomcky, dezinfekcia a ochrana zchrancu rko resuscita?n s ventilom, 1 ks izotermick flia 220 x 140 cm alebo 200 x 150 cm, 1 ks 2 pry vyetrovacch rukavc, minimlna ve?kos? L, utierky s ?istiacim a antimikrobilnym ?inkom, samostatne zabalen, 4 ks nonice ur?en pre zdravotnctvo, celokovov, so zaoblenmi hrotmi, ostr,minimlna d?ka 15 cm, 1 ks Modul ?. 2 Mal rany, odreniny nplas? s vankikom (rchloobvz) 4 cm x 8 cm, 4 ks tampny s ?istiacim a antimikrobilnym ?inkom alebo utierky s ?istiacim a antimikrobilnym ?inkom na oetrenie drobnch rn, samostatne zabalen, 6 ks gzov kryc obvz steriln kompres (minimlne 5 x 5 cm), 2 bal. 5 ks nplas? hladk textiln, 2,5 cm x 3 m, lepivos? minimlne 7N/25 mm Modul ?. 3 Ve?k rany, krvcanie, popleniny obvz hotov steriln s kompresom, minimlna rka obvzu 10 cm, minimlne rozmery kompresu 10 cm x 10 cm, minimlna d?ka obvzu 120 cm, savos? kompresu minimlne 800 g/m2, 1 ks gzov kryc obvz steriln kompres (minimlne 7,5 x 7,5 cm), 2 bal. 5 ks ovnadlov obvz hydrofiln, steriln, 8 cm x 5 m, 1 ks ovnadlov obvz hydrofiln, steriln, 6 cm x 5 m, 1 ks Modul ?. 4 Zlomeniny, poranenia k?bov elastick obvz, dlhoan (ur?en na ?ahk a stredn kompresiu) 8 cm x 4 m, 1 ks trojroh atka, textiln, rozmery najmenej 96 x 96 x 136 cm, 1 ks Autolekrni?ka pre osobn a nkladn dopravu pod?a odseku 1 psm. b) obsahuje: Modul ?. 1 Pomcky, dezinfekcia a ochrana zchrancu rko resuscita?n s ventilom, 1 ks izotermick flia 220 x 140 cm alebo 200 x 150 cm, 1 ks 2 pry vyetrovacch rukavc, minimlna ve?kos? L utierky s ?istiacim a antimikrobilnym ?inkom, samostatne zabalen, 4 ks nonice ur?en pre zdravotnctvo, celokovov, so zaoblenmi hrotmi, ostr,minimlna d?ka 15 cm, 1 ks zatvracie pendlky s minimlnou d?kou 4 cm, 6 ks Modul ?. 2 Mal rany, odreniny nplas? s vankikom (rchloobvz) 4 cm x 8 cm, 10 ks tampny s ?istiacim a antimikrobilnym ?inkom alebo utierky s ?istiacim a antimikrobilnym ?inkom na oetrenie drobnch rn, samostatne zabalen, 8 ks gzov kryc obvz steriln kompres (minimlne 7,5 x 7,5 cm), 2 bal. 5 ks nplas? hladk textiln, 2,5 cm x 5 m, lepivos? minimlne 7N/25 mm, 1 ks Modul ?. 3 Ve?k rany, krvcanie, popleniny obvz hotov steriln s kompresom, minimlna rka obvzu 10 cm, minimlne rozmery kompresu 10 cm x 10 cm, minimlna d?ka obvzu 120 cm, savos kompresu minimlne 800 g/m2, 2 ks gzov kryc obvz steriln kompres (minimlne 10 x 10 cm), 2 bal. 5 ks ovnadlov obvz hydrofiln, steriln, 10 cm x 5 m, 1 ks ovnadlov obvz hydrofiln, steriln, 6 cm x 5 m, 1 ks Modul ?. 4 Zlomeniny, poranenia k?bov elastick obvz dlhoan (ur?en na ?ahk a stredn kompresiu) 10 cm x 4 m, 2 ks elastick obvz dlhoan (ur?en na ?ahk a stredn kompresiu) 6 cm x 4 m, 2 ks Zdroj: eTREND (krten)

Povinne oranov s bielym krom a nevyhnutnou kar

Autolekrni?ky po novom Vyhotovenie i zloenie lekrni?iek v motorovch vozidlch sa od mja tohto roku zsadne men. katu?a so zdravotnckym materilom pre poskytnutie prvej pomoci u nebude mc? ma bielu farbu, ale povinne oranov farbu s vyobrazenm bieleho kra. Jej neoddelite?nou s?as?ou je predpsan obsah zdravotnckych pomcok a po novom u aj karta prvej pomoci. Vyplva to z vyhlky Ministerstva zdravotnctva SR, ktor nadobda ?innos? 1. mja tohto roku, teda o tri mesiace skr ako sa pvodne uvaovalo. Pre vodi?ov to ale neznamen, e musia okamite zh?a? nov druh lekrni?ky. Sta?, ak dopouvaj pvodne zakpen autolekrni?ku s vyzna?enm dtumom spotreby, pri?om nemus obsahova? kartu prvej pomoci. T mus by automaticky pribalen do autolekrni?iek a od augusta. Ak si vak kpi motorista autolekrni?ku v prechodnom obdob od mja do augusta tohto roka, predajca alebo distribtor u mus do nej vloi? aj kartu. Zdroj: eTREND

AIG chce preda? pois?ovanie ut firme Zurich

Americk pois?ovacia skupina American International Group Inc (AIG) pripravuje predaj svojej divzie pois?ovania automobilov v USA vaj?iarskej pois?ovni Zurich Financial Services za zhruba 1,5 mld. USD. V stredu to povedal zdroj oboznmen s problematikou. Dohodu by pod?a zdroja mohli oznmi onedlho, hoci ete nie je dokon?en. Ak sa transakcia uskuto?n, bola by pre AIG najv?ou od septembra minulho roka, kedy ju americk vlda zachrnila pred kolapsom. AIG a Zurich informciu o chystanej transakcii odmietli komentova?. Analytik DZ Bank Werner Eisenmann uviedol, e transakcia by znamenala, e Zurich Financial Services by sa stala ldrom na trhu pois?ovania automobilov v Kalifornii. Fabrizio Croce, analytik spolo?nosti Kepler Capital Markets, vak uviedol, e vaj?iarska pois?ov?a by nemala dohodu uzavrie skr, ako do funkcie nastpi nov generlny riadite?, ktor m koncom roka vystrieda terajieho fa pois?ovne Zurich Jima Shiroa. "Nie je lohou odchdzajceho riadite?a robi? ve?k akvizcie, ale skr odovzda? spolo?nos? najjasnejm spsobom," uviedol. zdroj: eTrend

Pois?ovne sa brnia pois?ovaniu verov

Ponuku banky uzavrie s verom aj poistenie schopnosti splca ho v minulosti dlnci v?inou odmietali. Pravdepodobnos?, e bud dlhodobo prceneschopn alebo stratia prcu, sa im zdala mal. A ostatn rizik mali spravidla zahrnut v ivotnej poistke. No s mnoiacimi sa informciami o prep?an zujem klientov rastie. Ak klient pri podpise zmluvy poistenie zavrhol a dnes by sa ctil komfortnejie s nm, nem ve?a monost. Ak by chcel pripoisti konkrtne riziko straty zamestnania, nem zatia? iadnu. Vyie riziko nie s ochotn zna ani niektor poisovne. Dva v jednom Najjednoduch spsob, ako si poisti? splcanie veru, je vybavi? si to spolu so iados?ou o ver v banke. Kad m takto bankopoistn produkt v ponuke. Zkladn verzia obsahuje poistenie pre prpad smrti a trvalej invalidity, prpadne ete dlhodobej prceneschopnosti. Poisti si splcanie veru v prpade straty zamestnania sa d len spolu s predchdzajcimi rizikami. Spojenm viacerch druhov poistiek do jednho balka sa vlastne pois?ovne chrnia. Ak by vrazne rstol po?et poistnch udalost a pois?ov?a by musela vyplca viac, ako si predsavzala, musela by upravi? cenu produktu. Problmov dopoistenie Banky by uvtali, keby si klienti tak jednoducho ako pri uzatvoren zmluvy mohli dodato?ne poisti aj existujce very. No obmedzuj ich poistn podmienky skupinovch zmlv dohodnut s pois?ov?ami. Aby pois?ov?a vedela nastavi? podmienky a cenu produktu, potrebuje tatistiku, ve?k poistn kme? a sksenosti s tm, ako sa sprva. S balkom verovho poistenia prila v roku 2000 pois?ov?a Cardif. Vyie ceny poistiek potvrdila zatia? iba OTP Banka. Tento rok dohodla nov zmluvu s Groupama pois?ov?ou, nstupcom OTP pois?ovne. Slovensk sporite??a vlani sprstupnila klientom monos?, aby si aj existujce very doplnili poistkami. Na iados? pois?ovne musela od polovice februra tto alternatvu stiahnu. Banka spolupracuje s dcrskou pois?ov?ou a pois?ov?ou Kooperativa. Ete horie obila Dexia banka. U nej si klienti aktulne ani k novm verom riziko straty zamestnania nepoistia. Komunlna pois?ov?a, s ktorou rob verov poistenie, tento balk pozastavila. Pripoistenie straty zamestnania je z poh?adu rizika drahie ako vetky ?alie tri rizik smr?, invalidita a PN dohromady. Ak si klient vyberie hypotku vo vke 50-tisc eur so splatnos?ou 20 rokov, plat mesa?n spltku pribline 560 eur. Pre banky plat: ?m viac poistench verov, tm lepie. Preto h?adaj partnerov, ktor ponknu rozumn cenu a najlepie aj pre existujce very. V niektorch bankch sa d pripoisti aj existujci ver, no bez poistenia rizika straty zamestnania. Zdroj: TREND (krten)

rotovn: Protizkonn poplatky

6.4.2009: Vyberanie poplatkov od ob?anov za miesto v poradovnku na rotovn je protizkonn. V reakcii na s?anosti ob?anov v svislosti s praktikami niektorch rotovsk to vyhlsilo Ministerstvo hospodrstva SR (MH). "Naopak, rotovisk s povinn vyplati? ob?anom zkonom stanoven sumu 33,19 eura," pripomna rezort. Povinnosti rotovsk presne vymedzuj normy Ministerstva ivotnho prostredia SR, ktormu u MH postpilo s?anosti od ob?anov. Na zklade tchto podnetov zvi rezort ivotnho prostredia monos? vyslania inpekcie na pracovisk jednotlivch spracovate?ov starch vozidiel. Pod?a informci agentry SITA poaduj niektor prevdzkovatelia rotovsk zase poplatky za prenjom miesta na sttie vozidla, ?i poplatky za vybavenie mimo otvracch hodn. Druh kolo tzv. rotovnho sa pritom m?a neuverite?nm tempom. Ako vyplva z dajov Zdruenia automobilovho priemyslu SR (ZAP) dnes do 16:00 hodiny rotovisk prevzali na spracovanie u 6 470 vozidiel. Druh kolo rotovnho pritom plat od dnenho d?a, pondelka 6. aprla. tt poskytol v druhom kole na rotovn pri zlikvidovan starho a nslednej kpe novho motorovho vozidla sumu 22,1 mil. eur. Pod?a ministra hospodrstva ?ubomra Jahntka prednostne pritom dostan dotciu na kpu automobilu zkaznci, ktor dali svoje star vozidlo zorotova? vo tvrtok 26. marca (de? po skon?en prvho kola - pozn. redakcie), resp. ktor sa zapsali do poradovnka. Tch je pod?a analzy Ministerstva hospodrstva SR (MH) zhruba 3 tisc. Rezort hospodrstva poskytne rotovn vo vke 1 000 eur za podmienky, e predajca tie poskytne z?avu najmenej 1 000 eur. Pod?a MH by sa vy?lenenm novch prostriedkov mal podpori nkup zhruba 20 600 vozidiel. Maximlna kpna cena motorovho vozidla, pri ktorej si kupujci me uplatni rotovn sa oproti prvej vlne nemen, zostva na rovni 25 tis. eur. Takisto sa nemen vek vozidla, ktor mus by starie ako 10 rokov. Po?as prvej vlny rotovnho, ktor trvala od 9. do 25. marca tohto roku, dali ?udia na Slovensku zorotova? celkovo 22,1 tis. vozidiel a do 30. marca bolo so ttnou rotovacou podporou predanch alebo rezervovanch 16 985 vozidiel. Ako ?alej informovalo ZAP, celkov hodnota predanch alebo rezervovanch vozidiel v tomto obdob dosiahla 153,91 mil. eur. Ministerstvo hospodrstva pritom dotovalo nadobudnutie tchto vozidiel celkovou sumou 25,42 mil. eur a ttny rozpo?et zska sp cez da? z pridanej hodnoty za tieto vozidl 28,63 mil. eur. Kolky za vyradenie, poplatky za prihlsenie a vydanie eviden?nch ?sel pre 22,1 tis. vozidiel navye pod?a ZAP prines do ttneho rozpo?tu ?alch 1,48 mil. eur. Priemern predajn cena vozidla kupovanho od 9. do 30. marca tohto roku so ttnou rotovacou podporou pritom pod?a zdruenia dosiahla 9 061,40 eur. Priemern dotcia ttu na jedno vozidlo dosiahla 1 496,50 eur a dotcia predajcu ?alch 698,10 eur. Priemern zkladn cena vozidla predvanho so rotovacou prmiou tak v prvom kole predstavovala 11 256 eur. Pod?a ministra hospodrstva ?ubomra Jahntka druh kolo rotovnho nemus by posledn, ako to uviedol po rokovan Rady pre hospodrsku krzu v utorok minul tde? premir Robert Fico. "Podarilo sa mi dosiahnu, e v uznesen vldy nie je stanovisko, e druh kolo rotovnho bude posledn. Neviem predikova? budcnos?, ale myslm si, e uvidme ako pjde druh kolo. V tomto momente sme nechceli da definitvnu bodku, ale to ete neznamen, e bude tretie, tvrt alebo sme kolo rotovnho," uviedol po minulotd?ovom rokovan vldy Jahntek. Ako na zver dodal minister, o rotovnom na in produkty vlda neuvauje. zdroj: eTrend

Zruenie krtkodobho poistenia

16.2.2009: Pois?ov?a Kooperatva, s ?innos?ou od 1.2.2009 zastavuje predaj produktov poistnho zmluvnho poistenia na tzv. kalendrny rok z dvodu zabezpe?enia rovnomernejieho pois?ovania na jednotliv mesiace v roku a overen prax pri dojednvan poistnch zmlv. Nie je mon prepois?ovanie sa z uzavretho produktu na kalendrny rok do produktu na technick poistn rok. Zmena je mon iba v prpade zmeny drite?a vozidla, kedy djde k ukon?eniu zmluvy v kalendrnom roku v priebehu poistnho obdobia a nov poistenie sa uzavrie pre to ist MV s novm drite?om do produktu na technick poistn rok. Tie nie je mon ukon?enie zmluvy PZP, ktor je uzavret na dobu neur?it formou dohody a dojednva zmluvy na PZP na dobu ur?it a na krtkodob poistenie. Zkaz poistenia na kalendrny rok v Komunlnej pois?ovni je s ?innos?ou od 20.1.2009. To znamen, za poistenie v tchto pois?ovniach bude mon uzatvori len na technick rok.

Wustenrot poisov?a, a.s.

3.2.2009 Wstenrot pois?ov?a, a. s., vznikla 1. janura 2004 zl?enm Wstenrot ivotnej pois?ovne, a. s. a Univerzlnej bankovej pois?ovne, a. s. Je ?lenom tradi?nej finan?nej skupiny Wstenrot psobiacej v krajinch zpadnej a strednej Eurpy. Wstenrot pois?ov?a, a. s., m jedine?n organiza?n truktru. Jednotliv oblasti ?innosti pois?ovne s pridelen minimlne dvom zamestnancom, take je vdy zabezpe?en rchly a kvalitn servis pre zkaznkov. Vo Wstenrot pois?ovni plat, e je maximlne seriznou pois?ov?ou vo?i svojim klientom i obchodnm partnerom. Pois?ov?a m univerzlnu licenciu, ponka irok klu produktov ivotnho i neivotnho poistenia pre ob?anov a organizcie. Poistn produkty s postaven na princpe jednoduchosti a komplexnosti za vhodn cenu. Samozrejmos?ou je individulne posdenie konkrtneho rizika.

GAP poistenie - s dia?ni?nou nlepkou ZADARMO

29.1.2009: Novinkou pri uzatvoren GAP poistenia totlnej kody je, e okrem monosti plati? poistn aj na mesa?n spltky, Vm spolo?nos? SENTIA s.r.o. teraz ponka monos? zska ro?n dia?ni?n nlepku ZADARMO ako bonus. Pri kpe novho alebo ojazdenho automobilu sa ?asto obvame krdee alebo jeho zni?enia pri autonehode, poiari alebo ivelnej pohrome. Taktie ?asto plat, e v prvch troch rokoch klesne trhov hodnota vozidla nato?ko, e i najlepie poistenie Vm v prpade totlnej kody na vozidle poskytne poistn plnenie niekedy len vo vke 50% kpnej ceny vozidla. S nam produktom GAP sa ale vetky tieto starosti jednoducho rozplyn a Vy si budete mc? uva? jazdu svojim vozidlom v pokoji a pohode. Produkt GAP Vs ochrni v prvch rokoch po kpe Vho automobilu, ke? je jeho amortizcia najrchlejia. Zrove? Vm poskytuje vysok mieru finan?nej istoty v dobe, v ktorej dochdza k ve?kmu po?tu krde a nehd. No ke?e za bench okolnost si pois?ov?a vypta poistn na cel tri roky vopred (tzv. jednorazov poistn), ?astokrt sa preto tento druh poistenia stva pre ve?a klientov nedostupnm. V rovnakom momente zaplatili za motorov vozidlo, v prpade lzingu prv zven spltku, uhradili povinn zmluvn poistenie, havarijn poistenie, dokpili si zopr potrebnch doplnkov a na GAP im u neostali zvyn prostriedky. Pri poistnom povedzme 565 (17 021,19 Sk) za vozidlo strednej cenovej kategrie to je iste pochopite?n. No SENTIA m aj pre tchto klientov rieenie: toto jednorazov poistn je mon si rozloi? a do 36 mesa?nch spltok (v prpade poistnej ochrany na 3 roky) a zna tak podstatne menie za?aenie na pe?aenku. Spltka poistnho tak pri nezmenenej ochrane vychdza na nieko?ko sto korn mesa?ne, ?o u iste stoj za hlbiu vahu o tomto druhu poistenia. Viac informci zskate na naej infolinke.

Allianz - Slovensk poisov?a, a.s.

27.1.2009: Spolo?nos? psob na Slovensku u nieko?ko desa?ro?. Svojimi aktivitami nadvzuje na najlepie tradcie pois?ovnctva na Slovensku. Allianz za?ala svoje psobenie na Slovensku formou obchodnho zastupite?stva v roku 1993. Od za?iatku roku 1997 psobila na slovenskom poistnom trhu samostatn Allianz pois?ov?a, a. s., stopercentn dcra mnchovskej materskej spolo?nosti Allianz AG. Allianz - Slovensk pois?ov?a poskytuje svojim klientom kvalitn poistn produkty a sluby v oblastiach ivotnho, razovho, majetkovho a zodpovednostnho poistenia a tie v poisten podnikate?ov a priemyslu. Allianz - Slovensk pois?ov?a, a. s., je najv?ou komer?nou univerzlnou pois?ov?ou na Slovensku, a to i napriek stle silnejcej konkurencii.

Poisov?a Allianz ceny za PZP nezvyovala

20.1.2009: Ceny povinnho zmluvnho poistenia (PZP) pre rok 2009 nezvyuje ani najv䚚ia poisov?a na Slovensku Allianz Slovensk poisov?a. V sasnosti eviduje poistn zmluvy takmer pre tritvrte milina motoristov. Zsadnou zmenou v tomto je zmena limitov poistnho plnenia. Tto zmena vyplva zo zkona, tka sa kadej pois?ovne a jej ?elom je v?ia ochrana klientov ako i pokodench. Pois?ov?a Allianz ponka pre tandardn poistenie limity poistnho plnenia vo vke 2,5 mil. / 664 tis. bez oh?adu na poet zranench alebo usmrtench a bez oh?adu na poet pokodench. K povinnmu zmluvnmu poisteniu ponka spolo?nos? Allianz novinku Rodinn autobalk. V rmci neho klient zskava 50-% rodinn z?avu na druh a ?alie vozidl v domcnosti. Balk je ur?en pre klientov a ich rodinnch prslunkov, ktor maj v domcnosti dve a viac motorovch vozidiel. Klientom ho pois?ov?a ponka ako nov, dodato?n formu vernostnej z?avy priznvanej k zmluvm povinnho zmluvnho poistenia, pri?om si klienti zrove? mu uplatni aj ben z?avy. Pois?ov?a tie priznva z?avy za objem motora, zmluvn z?avy pre poistencov VZP.

Z?avy v OTP pois?ovni

19.1.2009: Extra bonusom pre nastvajce poistn obdobie je v tandardnej ponuke zahrnut poistenie ?elnho skla pre poistenho. Vhodou je, e klienti nebud musie? v tomto prpade h?ada? vinnka. OTP Garancia pois?ov?a ponka bonus za bezkodov priebeh a do vky 50%. Zvhodnen s dchodcovia nad 70 rokov a osoby so zdravotnm postihnutm, ktorm je priznvan z?ava 50%. V prpade, e vodi?, ktor m aj in poistenie v pois?ovni alebo produkt v OTP Banke, zskava z?avu 10%.

Wustenrot: Prv povinn euro autopoistenie

16.1.2009: Wstenrot pois?ov?a klientom predstavila nov produkt povinnho zmluvnho poistenia, Prv povinn euro autopoistenie. Kritriom pre stanovenie vky poistnho ostva, tak ako v minulch rokoch, vkon motora v kilowattoch. Novinkou je systm posudzovania beznehodovosti u vodi?a, nie bezkodovosti drite?a motorovho vozidla. Pois?ov?a pritom zvhod?uje vodi?ov, ktor jazdia bez nehody aspo? tri roky. Wstenrot poisov?a ponka vodi?om starch vozidiel zn. koda pecilnu zvhodnen sadzbu, pri?om vpo?et poistnho je iba v zvislosti od vkona motora K povinnmu poisteniu ponka vhodn pripoistenia: razov, individulne zdravotn a poistenie prvnej ochrany.

KOMUNLNA poisov?a, a.s.

15.1.2009: V cene povinnho zmluvnho poistenia je automatick zahrnut krytie na raz vodi?a a ?lenov posdky do vky 3319,40 (100 000 Sk) a krytie kd v dsledku ivelnej udalosti na vozidle. Dchodcovia nad 70 rokov s v komunlnej pois?ovni zvhodnen a poskytuje sa im z?ava 50%. Pois?ov?a poskytuje 10% z?avu za in poistenie a z?avu 3%, ak sa rozhodnete plati? ro?ne. Pri vstupe do poistenia je zo strany pois?ovne priznvan bonus pri poisten na technick rok 60%, pri poisten na kalendrny rok sa priznva z?ava 50%.

Generali Slovensko poisov?a

15.1.2009 Generali Slovensko pois?ov?a prina na trh novinku s nzvom Istota na 3, ?o znamen garantovan cenu poistenia na 3 roky. Pri uzatvoren poistnej zmluvy priznva svojim klientom vstupn bonus a do vky 60%. Na vber ponka niie aj vysok limity plnenia, poistenie je mon dojedna? na technick i kalendrny rok. Okrem z?avy 15%, ktor si me uplatni rodi? die?a?a do 14 rokov (aj star rodi?ov, tehotn ena alebo jej manelovi) ponka ?aliu z?avu vo vke 33,19 (1 000 Sk) vodi?om, ktor maj uzatvoren poistn zmluvu s platnos?ou len na zemie SR a ?R Mimoriadne zaujmav je tie akcia pre vozidl s objemom 1800-2500 cm3 za ktor klient zaplat fixn cenu 185 (5573,31 Sk) a akcia 285 (8585,91 Sk) pre vozidl s objemom nad 2500 cm3 o

AXA pojiovna

14.1.2009: AXA pojiovna a.s., ako nov poisov?a na trhu ponka pri poisten vstupn bonus a do vky 50%. Pri poisten motorovho vozidla s zadarmo v cene poistenia zkladn asisten?n sluby pre motoristov, ponka im vhodn pripoistenia skla, batoiny, prvnej asistencie, razov pripoistenie a zabezpe?uje telefonick slubu prvnych informci a administratvno-prvnu asistenciu Pri uzatvoren poistnej zmluvy umo?uje formu platenia aj na spltky bez navenia poistnho a poskytuje z?avy na poistnom, ak sa klient rozhodne pre platbu inkasom. Pri stanovovan ceny poistnho, AXA pojiovna vychdza len na zklade vkonu pois?ovanho vozidla.

KOOPERATIVA poisov?a

14.1.2009: V cene povinnho zmluvnho poistenia je automatick zahrnut krytie na raz vodi?a a ?lenov posdky do vky 3319,40 (100 000 Sk) a krytie kd v dsledku ivelnej udalosti na vozidle. Dchodcovia nad 70 rokov s v Kooperatve zvhodnen a poskytuje sa im z?ava 50%. Pois?ov?a poskytuje 10% z?avu za in poistenie a z?avu 3%, ak sa rozhodnete plati? ro?ne. Pri vstupe do poistenia je zo strany pois?ovne priznvan bonus pri poisten na technick rok 60%, pri poisten na kalendrny rok sa priznva z?ava 50%.

Pre AXA je rozhodujci vkon motora

14.1.2009: Pois?ov?a AXA, ktor za?iatkom oktbra ohlsila vstup na trh povinnho zmluvnho poistenia (PZP) motorovch vozidiel, bude pri ur?ovan cien poistiek zoh?d?ova? len vkon motora. PODMIENKY: limity krytia: 2,5 mil. eur (75,3 milina Sk ) pre kody na zdrav / 2,5 mil. eur (75,3 milina Sk) pre majetok vodi?i zskaj zadarmo pomoc v prpade, ak im djde benzn, dostan defekt alebo si vymkn auto cenu ur?uje vlu?ne pod?a vkonu motora, ?o je vhodn pri dieseloch polro?n platby poistenia nie s vyie, ako ke? vodi? zaplat na rok naraz Cie?ovou skupinou pre firmu AXA s retailov klienti, teda ben motoristi. Oslovuje najm s?asnch klientov, ktor u maj v rmci skupiny AXA uzatvoren in zmluvu. Vodi?i, ktor vlastnia automobil s vkonom motora do 60 kilowattov (kW), zaplatia za povinn zmluvn poistenie 166 (5 tis. Sk ). Za vozidlo s vkonom od 61 kW do 80 kW to bude 258,9 (7,8 tis. Sk ), od 81 kW do 110 kW to znamen cenu 312 (9,4 tis. Sk ) a pre automobil s vkonom motora nad 110 kW je to cena 438,2 (13,2 tis. Sk ). Mlad ?udia do 24 rokov s vkonom motora nad 110 kW vak zaplatia za poistenie dvojnsobn cenu. AXA poskytne svojim klientom aj bonusov z?avy, maximlne do 50 %, ktor vodi? me zska za dev? rokov. Na Slovensku m skupina AXA zastpenie prostrednctvom spolo?nost AXA ivotn pois?ov?a, AXA pois?ov?a, Dchodkov sprvcovsk spolo?nos? AXA d.s.s., Doplnkov dchodkov spolo?nos? AXA d.d.s. a AXA investi?n spolo?nos?. V rmci neivotnho poistenia ponka AXA poistenie domcnost, povinn zmluvn poistenie motorovch vozidiel a havarijn poistenie. zdroj: www.pravda.sk (krten)

K poisteniu auta zskate poistenie dieaa zadarmo

12.1.2009 Priname prv Povinn zmluvn poistenie, ktor berie ohad aj na deti. Uzatvorte ho s ?SOB a zskajte Detsk razov poistenie zadarmo! Vhody a z?avy: poistenie, ktor vm zabezpe? poistn ochranu pred nsledkami dopravnej nehody spsobenej prevdzkou vho motorovho vozidla bonus za bezkodov priebeh poistenia a do vky 55 % ?alie z?avy a do vky 25 % razov poistenie det zadarmo limit poistnho plnenia sa zvyuje od 1. 1. 2009 na poistn plnenie 2 500 000 EUR (75 315 000 Sk) za kodu na zdrav za kadho zranenho alebo usmrtenho a 700 000 EUR (21 088 200 Sk) za kodu na veci a ulom zisku. monos? platenia poistnho v ro?nch, polro?nch a tvrro?nch spltkach rchlejie a efektvnejie nahlasovanie poistnch udalost bez nutnosti vyp??ania tla?v. Sta? zavola? pecializovan Call Centrum likvidcie SOB Pois?ovne kvalitn asisten?n sluby Vyuite ?SOB Povinn zmluvn poistenie a zskajte ?alie z?avy a vhody: od 21. 10. 2008 poskytneme vetkm naim klientom razov poistenie det do 15 rokov, ktor s po?as jazdy v poistenom motorovom vozidle. Toto poistenie zskate na cel rok 2009 plne zadarmo! z?ava a 25 % na poistenie rodinnch domov, bytov a domcnost. zdroj: www.csobpoistovna.sk (krten)

?SOB Poisov?a prina s PZP mnostvo vhod

07.01.2009: Novinkou na rok 2009, ktor zska kad motorista pri uzatvoren zmluvy o povinnom zmluvnom poisten, je razov poistenie na rok zadarmo pre vetky deti do 15 rokov, ktor sa nachdzaj po?as cesty v poistenom vozidle. Medzi ?alie vhody patr naprklad bonus za bezkodov priebeh poistenia a do vky 55 % a ?alie z?avy do 25 %. K efektvnejej a rchlejej likvidcii prpadnch poistnch udalost prispieva aj nov spsob likvidcie prostrednctvom pecializovanho call centra, kde si klient priamo dohodne s mobilnm technikom obhliadku motorovho vozidla a postup likvidcie poistnej udalosti. ?SOB Pois?ov?a tie pristpila k rozreniu kategorizcie vozidiel tak, aby vodi?i z reginov a vekovch kategri s niou frekvenciou kd zskali vhodnejie poistenie. V systme vpo?tu povinnho zmluvnho poistenia pokra?uje kombinciou vkonu a objemu motora. Finan?n skupina ?SOB rozrila monosti uzatvorenia povinnho zmluvnho poistenia od ?SOB na ?alie obchodn miesta, ktormi s pobo?ky ISTROBANKY. Novinkou je monos? poistenia sa cez internet. Klientom s k dispozcii aj obchodn miesta ?SOB Pois?ovne a ?SOB banky, profesionlni finan?n poradcovia ?SOB alebo Infolinka ?SOB Pois?ovme 0850 111 303. Tohtoro?n kampa? sa nesie v znamen upozornenia na bezpe?nos? det na cestch. Samotnej reklamnej kampani predchdzal projekt Diea v aute, v?aka ktormu si klienti i neklienti mu zadarmo vytvori personalizovan nlepku upozor?ujcu na prtomnos? die?a?a v aute. Najrchlej zujemcovia zskaj k zmluve reflexn predmet (smajlk) ur?en na zvenie vidite?nosti det na cestch. Tento projekt realizuje ?SOB v spoluprci s Detskm fondom. S platnos?ou od 1. janura 2009 sa poda platnej legislatvy zvia maximlne limity poistnho krytia nasledovne: 2 500 000 EUR (75 315 000 Sk) pri kodch na zdrav a 500 000 EUR (15 063 000 Sk) pri kodch na majetku. ?SOB Pois?ov?aova pre rok 2009 ponka zven limit poistnho krytia 2 500 000 EUR (75 315 000 Sk) pri kodch na zdrav a 700 000 EUR (21 088 200 Sk) pri kodch na majetku vetkm s?asnm a novm klientom povinnho zmluvnho poistenia.enia. zdroj: www.csobpoistovna.sk (krten)

Ceny PZP v poisovni KOOPERATIVA pre rok 2009

30.12.2008: KOOPERATIVA pois?ov?a a.s. Vienna Insurance Group zachovva pre rok 2009 svojim klientom ceny na rovni roku 2008, a to pri poskytnut zvenho poistnho krytia 75 315 000 SKK / 2 500 000 EUR za kody na zdrav a 21 088 200 SKK / 700 000 EUR za kody spsoben na majetku. Uzatvorenm povinnho zmluvnho poistenia v pois?ovni KOOPERATIVA maj klienti pre rok 2009 monos? zska? irok klu zliav: 3 % za ro?n spsob platby, bonus a do vky 60 % za bezkodov priebeh, pri?om prv kodu klientovi odp?ame. Zvhodnen podmienky maj u tandardne nai vern klienti a klienti, ktor maj v naej spolo?nosti uzatvoren aj ?ahie druhy poistenia. Aj pre ?alie obdobie poskytujem v rmci PZP zadarmo razov krytie posdky motorovho vozidla a krytie vo?i ivelnm rizikm (d?, vchrica, zplava, povode?, krupobitie, pd stromov,...), pri?om poistnch udalost z tchto dvodov stle viac pribda a klienti vysoko oce?uj tieto automatick s?asti pripoistenia. Pri stanovovan cien Povinnho zmluvnho poistenia motorovho vozidla (PZP) sme vychdzali hlavne z naich analz, tatistk a viacro?nch sksenost, ktor nm potvrdzuj, e segmentciu na zklade obsahu a vkonu motora je treba bra? do vahy. Zrove? analzy potvrdzuj aj rozdiel kodovosti v zvislosti od miesta bydliska alebo veku drite?a vozidla. Pri tvorbe ceny zohrva lohu aj zmena legislatvy; napr. pre rok 2009 sa zvyuj limity plnenia pre kody na zdrav. Naou snahou je, aby tieto vplyvy nemali takmer iadny dopad na vsledn cenu poistenia. Pre majite?ov viac ako 700-tisc motorovch vozidiel poistench u ns sme pre nasledujce obdobie pripravili nieko?ko noviniek, ako naprklad zjednoduen a zrchlen postup likvidcie poistnej udalosti pri pokoden ?elnho skla. Samozrejmou s?as?ou nho produktu PZP bud aj na?alej asisten?n sluby doma a v zahrani?. Vzniknut kodu me klient nahlsi pracovnkom Centrlneho dispe?ingu kd, ktor s k dispozcii 24 hodn denne na bezplatnom telefnnom ?sle 0850 111 577, a ktor mu poskytn vetky potrebn informcie a pomoc pri zabezpe?ovan hladkho priebehu likvidcie poistnej udalosti. Osved?uje sa nm tie systm likvidcie zahrani?nch poistnch udalost prostrednctvom zstupcov systmu zelenej karty v 43 krajinch. zdroj: www.koop.sk (krten)

PZP v Generali Slovensko

30.12 2008: Garantovanie ceny po?as 3 rokov, akciov ceny pre siln aut, navenie limitov v eurch bez zvenia ceny poistnho, tvoria s?as? ponuky PZP v pois?ovni Generali Slovensko, s ktormi prichdza na slovensk poistn trh pripravujci sa na prchod eura. NOVINKA Akcia Istota na 3 prina v svislosti s prechodom na euro a monm zvyovanm cien v povinnom zmluvnom poisten vozidiel (PZP) garantovanie podmienok a ceny na 3 roky, ?ie pre PZP 2009, 2010 a 2011. Znamen to, e ak v s?asnosti klient vyuije naprklad jedno z kritri: starie auto alebo diea v aute bude ma rovnak podmienky a cenu aj v roku 2011. Vzh?adom na to, e sa jedn o akciu, je ?asovo obmedzen len do konca roka 2008.Naprklad, ak si v Generali Slovensko uzatvor poistenie 34 ro?n majite? kody Fabia 1,2 Classic, ktor m v s?asnosti tehotn manelku, pri?om vyuije akciu Istota na 3, m garantovan cenu 2 967 Sk (98.49 ) a do roku 2011. AKCIE ?almi akciami s 2 akcie pre siln aut. Novinkou je akcia 8500 ur?en pre majite?ov vozidiel, ktor vlastnia auto s kubatrou nad 2501 cm3. Plat pre nich jednotn akciov cenu 8.500,-Sk (282.15 ) bez monosti uplatnenia ?alch zliav a segmenta?nch kritri. A akcia 5500 s rovnakm princpom ur?en pre kubatry 1801 cm3 2500 cm3 za jednotn akciov cenu 5.500,-Sk (182.57 ) Obe akcie s platn len do 31.12.2008. SEGMENTCIA A Z?AVY Pri ostatnch kubatrach uplat?uje Generali Slovensko vstupn bonus vo vke 60% pre kadho novho klienta a segmenta?n kritri. Majite?ov ut segmentuje pod?a zkladnch segmenta?nch kritri. Segmenta?n kritrium SR - ?R Plat pre vodi?ov, ktor jazdia len na zem Slovenska a ?iech, ?m zskaj lepiu cenu povinnho zmluvnho poistenia. V prpade potreby je mon dopoisti? si toto kritrium aj o tty, ktor s uveden v zelenej karte. Segmenta?n kritrium DIEA V AUTE ?alie segmenta?n kritrium je diea. Plat pre rodi?ov a starch rodi?ov. V obidvoch prpadoch je podmienkou, aby bolo diea mladie ako 14 rokov. Lepie ceny v rmci tohto segmenta?nho kritria maj aj budci rodi?ia ?ie tehotn motoristky a budci otcovia. Segmenta?n kritrium VEK VOZIDLA ?alm rozhodujcim segmenta?nm kritriom, ktor ovplyvn cenu PZP je vek vozidla. Zvhodnen sadzby s ur?en majite?om ut nad 15 rokov. IMITY Dleitou zmenou v produkte PZP s naven limity poistnho krytia. Od 1.1.2009 bud v PZP od Generali Slovensko vyie limity poistnho krytia ne predpisuje zkon a to vo vke 2,5 mil. (75 315 000 Sk) pri kode na zdrav a 1 mil. (30 126 000 Sk) pri kode na majetku. Toto navenie sa nijako nepremieta do cien PZP pre rok 2009. V s?asnosti platn limity boli 20 mil. Sk (663 878.38 ) pri kode na zdrav a 20 mil. Sk (663 878.38 ) pri kode na majetku. tandardnou s?as?ou povinnho zmluvnho poistenia s asisten?n sluby zdarma, ktor s klientom k dispozcii 24 hodn denne, 7 dn v tdni. zdroj: www.gsl.sk/sk/ (krten)

Poistenie GAP u aj na mesa?n spltky

GAP poistenie totlnej kody si u ns mete dojedna? aj na mesa?n spltky. Pri kpe novho alebo ojazdenho automobilu sa ?asto obvame krdee alebo jeho zni?enia pri autonehode, poiari alebo ivelnej pohrome. Taktie ?asto plat, e v prvch troch rokoch klesne trhov hodnota vozidla nato?ko, e i najlepie poistenie Vm v prpade totlnej kody na vozidle poskytne poistn plnenie niekedy len vo vke 50% kpnej ceny vozidla. S nam produktom GAP sa ale vetky tieto starosti jednoducho rozplyn a Vy si budete mc? uva? jazdu svojim vozidlom v pokoji a pohode. Produkt GAP Vs ochrni v prvch rokoch po kpe Vho automobilu, ke? je jeho amortizcia najrchlejia. Zrove? Vm poskytuje vysok mieru finan?nej istoty v dobe, v ktorej dochdza k ve?kmu po?tu krde a nehd. No ke?e za bench okolnost si pois?ov?a vypta poistn na cel tri roky vopred (tzv. jednorazov poistn), ?astokrt sa preto tento druh poistenia stva pre ve?a klientov nedostupnm. V rovnakom momente zaplatili za motorov vozidlo, v prpade lzingu prv zven spltku, uhradili povinn zmluvn poistenie, havarijn poistenie, dokpili si zopr potrebnch doplnkov a na GAP im u neostali zvyn prostriedky. Pri cene povedzme 565 (17 021,19 Sk) za vozidlo strednej cenovej kategrie to je iste pochopite?n. No SENTIA m aj pre tchto klientov rieenie: toto jednorazov poistn je mon si rozloi? a do 36 mesa?nch spltok (v prpade poistnej ochrany na 3 roky) a zna tak podstatne menie za?aenie na pe?aenku. Spltka poistnho tak pri nezmenenej ochrane vychdza na nieko?ko sto korn mesa?ne, ?o u iste stoj za hlbiu vahu o tomto druhu poistenia. Viac informci zskate na naej infolinke.

Moje zmluvy
zabudol som heslo
Aktuality
13.01.2014: Nemohli ste za to, ale in auto vm malm kamienkom, ktor odsko?il spod kolies, pokodilo ?eln sklo. Ide o tiscky prpadov ro?ne. V drvivej v?i...
celý článok >>
11.11.2014: Pois?ovne nkaj k povinnmu zmluvnmu poisteniu asisten?n sluby. Allianz Slovensk pois?ov?a: Asisten?n sluby s ur?en pre dvojstopov voz...
celý článok >>
Slovník pojmov - Poistenie

Poistený (Poistenec)

Osoba, ktorej vzniká z titulu uzavretej poistnej zmluvy právo na poistné plnenie, bez ohľadu na to, či poistenie dojednala, alebo bola poistná zmluva dojednaná inou osobou. Je to každá osoba, ktorá bude zodpovedať za škody spôsobené prevádzkou poisteného vozidla. Teda aj vodič, ktorý nie je vlastníkom poisteného vozidla a vozidlo si len požičal. V praxi existuje široká škála prípadov, kedy vlastník vozidlo zverí jednorazovo či opakovane inej osobe (otec synovi, prarodičia vnukovi, zamestnávateľ zamestnancovi atď.).

Poistiteľ

Je poisťovňa s licenciou udelenou Úradom pre finančný trh. S výnimkami uvedenými v zákone má poistiteľ voči poistenému povinnosť zaňho nahradiť poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví, alebo usmrtením, škody vzniknuté poškodením, alebo zničením veci, ako aj škody vzniknuté odcudzením, alebo stratou veci v dôsledku nehody, ak fyzická osoba stratila možnosť ju opatrovať a ďalej škody majúce povahu ušlého zisku a účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní uvedených nárokov.

Poistná doba

Obdobie poistenia, ktoré je dojednané v poistnej zmluve. Može sa deliť na poistné obdobia, ktoré sú rozhodné pre platenie poistného a pre prípadnú výpoveď poistnej zmluvy. Poistným obdobím pri poistení zodpovednosti je jeden kalendárny rok. Spôsob platenia poistného a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

Poistná ochrana

Riziko, alebo súbor rizík, ktoré sú poistené poistnou zmluvou. Rozsah poistnej ochrany sa stanovuje poistnými podmienkami, ktoré určujú aj rozsah doplnkových služieb poisťovne.

Poistná sadzba

cena za jednotku poisťovacej služby. Určuje sa v absolútnych hodnotách ako poistné alebo v relatívnych hodnotách a poistné sa vypočíta zo stanoveného základu

Poistná suma

V poistnej zmluve dohodnutá, alebo právnym predpisom určená čiastka, do výšky ktorej poisťovacia spoločnosť poskytne poistnú náhradu. Môže sa určiť pre jednu poistnú udalosť, pre poistné udalosti v určenom období alebo ako maximálna čiastka - suma na poistné náhrady počas celého trvania poistenia (napríklad pri dožití).

Poistná udalosť

Udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, záujem alebo osoba. Charakteristika udalosti musí zodpovedať dohodnutým poistným podmienkam. V praxi sa používa aj pojem "škoda". Poisťovňa obyčajne poskytuje náhradu škody len v zodpovednostnom poistení. V iných poisteniach poskytuje poistné plnenie, ktoré sa odlišuje od skutočnej hmotnej škody (napr. poskytuje sa dojednaná poistná suma, strata zisku, náklady na urýchlené obnovenie prevádzky a podobne).

Poistná zmluva ( Poistka )

Vyjadruje konkrétne poistné podmienky a podmienky pre realizáciu poistenia ( doba trvania poistenia, poistné obdobie...). Dohodnuté podmienky sú záväzné pre poisťovňu aj poisteného. V niektorých prípadoch vzniká poistenie aj bez poistnej zmluvy.

Poistné krytie

Súbor údajov, ktoré preukazujú, že uplatňovaný nárok je poistnou udalosťou, t.j. že poistený má nárok na poistné plnenie. Základnými údajmi sú: údaje o platnosti poistnej zmluvy, o zaplatení poistného za obdobie, kedy poistná udalosť vznikla a taktiež údaje, ktoré potvrdzujú, že udalosť zodpovedá dohodnutým poistným podmienkam.

Poistné obdobie

Časť poistnej doby, ktorá bola dohodnutá v poistnej zmluve alebo bola stanovená právnym predpisom. Udáva obdobie, za ktoré je potrebné zaplatiť poistné. Ak sa poistné za toto obdobie nezaplatilo, poistná zmluva podľa stanovených podmienok zaniká pre neplatenie. Pri jednorazovo platených poisteniach je poistné obdobie totožné s poistnou dobou.

Poistné podmienky

Súbor podmienok dohodnutých v poistnej zmluve, alebo v právnom predpise, podľa ktorého je možné poistenie realizovať a poskytnúť poistné plnenie. Všeobecné poistné podmienky určujú spôsob uzavretia poistnej zmluvy, počiatok, dobu trvania, spôsob a termíny platenia poistného, podmienky poskytnutia poistného plnenia a podobne. Obyčajne je možné v poistnej zmluve dohodnúť špecifické podmienky pre konkrétne poistenie a poisteného. Pozri heslo "všeobecné poistné podmienky", "špecifické poistné podmienky".

Povinné poistenie auta

Poistenie, ktoré musí podľa príslušného právneho predpisu uzavrieť ako zmluvné povinné poistenie ten, kto chce vykonávať niektoré špeciálne činnosti. Ide o prípady, kde môžu vzniknúť veľké škody postihujúce iné osoby ako poisteného. Postihnuté osoby by nemuseli mat v týchto prípadoch predpoklad získať plnú náhradu škody, ktorá im bola spôsobená (insolventnosť toho kto spôsobil škodu). Povinné zmluvné poistenie sa realizuje v SR napr. ako poistenie zodpovednosti v leteckej preprave, zodpovednosť z výkonu poľovníckej činnosti a podobne.

Prevádzkovateľ motorového vozidla

V prípade poistenia motorových vozidiel ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá fakticky používa motorové vozidlo.

Sadzba poistného

Relatívne vyjadrené poistné na jednotku poistnej hodnoty. Obyčajne sa uvádza v promile alebo percentách z poistnej hodnoty. V krátkodobých poisteniach sa tiež stanovuje v absolútnej hodnote v korunách. Ide o relatívne vyjadrenie ceny poisteného rizika.

Zľava na poistnom

Zníženie pôvodne určenej výšky poistného za dosiahnutie priaznivého škodového priebehu. Pozri "Bonus"

Zmluvné poistenie

Forma poistenia založená na uzatvorení poistnej zmluvy, a to prevažne písomnej. Niekedy je povinnosť uzatvoriť zmluvné poistenie daná zákonom - vtedy ide o povinné zmluvné poistenie.


Všeobecné podmienky používania | Kontakt Copyright © 2008-2010, SENTIA s.r.o., všetky práva vyhradené